Cascada . Mérida. Venezuela.
Foto: Rjcastillo, CC BY-SA 3.0 · zdroj
Vedeli ste?
Venezuelu obmýva Karibské more a Atlantický oceán. Najvyšší vrch štátu (Pico Bolívar: 5 007 m n. m.) leží na severe v Andách. Jeho pásma uzatvárajú úrodné kotliny. Medzi dvoma horstvami sa rozprestiera savanami porastená nížina na náplavoch rieky Orinoko. Nachádzajú sa tam značné ložiská ropy.
Názov krajiny je po španielsky: „malé Benátky“.
Krajina je veľmi bohatá na ropu, zlato, železnú rudu, diamanty a bauxit. Pestuje sa tu káva, kakao, banány, cukrová trstina. Chová sa tu hovädzí dobytok a kozy.
Wikipédia: Venezuela – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Parque acuático Aguamania ubicado en la Vereda del Lago. Maracaibo. Venezuela.
Foto: Rjcastillo, CC BY-SA 3.0 · zdroj
Dejiny
Venezuela je podľa ústavy z roku 1961 spolkovou republikou na čele s prezidentom. Pobrežie Venezuely objavil v roku 1498 Krištof Kolumbus na svojej tretej ceste do Ameriky. Expedíciou Španiela Alfonsa de Ojeda roku 1499 začal prieskum vnútrozemia. De Ojeda sa dostal až k Maracaibskému jazeru a krajine dal kvôli kolovým stavbám indiánskych praobyvateľov názov Venezuela (Malé Benátky).
V 16. storočí vznikli tri španielske kolónie: Venezuela (západ), Nueva Andalucia (východ) a Trinidad-Orinoco (juh). Roku 1777 sa zlúčili do generálneho kapitanátu Venezuela.
Wikipédia: Venezuela – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Atardecer en Maracaibo
Foto: Rjcastillo, CC BY-SA 3.0 · zdroj
Geografia
Stredná časť krajiny je vyplnená Orinockou nížinou. Na severozápade a severe sa tiahnú horské pásma Cordillera de Mérida (5 007 m n. m.) a Cordillera de la Costa (2 596 m n. m.), juhovýchod krajiny zaujíma Guyanská vysočina s náhornými plošinami a stolovými horami (Neblina, 3 014 m n. m.; Roraima, 2 772 m n. m.).
Pobrežie je väčšinou hornaté; nížinné len na západe s veľkým Maracaibským zálivom a na východe v delte rieky Orinoko. Venezuela má veľa ostrovov; najväčší je Isla de Margarita (1 072 km²).
Wikipédia: Venezuela – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Atardecer en Maracaibo
Foto: Rjcastillo, CC BY-SA 3.0 · zdroj
The beach at El Guamache. Margarita Island, Nueva Esparta, Venezuela.
Foto: Wilfredor, CC BY-SA 3.0 · zdroj
Antenas de radio
Foto: Rjcastillo, CC BY-SA 3.0 · zdroj
Obyvateľstvo
Obyvateľstvo je zo 67% tvorené mesticmi, z 21% potomkami Európanov, z 10% potomkami Afričanov a z 2% domorodými obyvateľmi. Žije tu približne 200 000 Indiánov, zvyškov spoločenstiev, ktoré sa stále živia lovom a zberom. Obyvateľstvo je predovšetkým rímskokatolíckeho (96%) a protestantského vyznania.
Venezuela má 31 568 179 obyvateľov (odhad z r. 2016). Z tohoto počtu pripadá najväčšia časť na mesticov. Z čistokrvných indiánskych kmeňov, ktoré ešte na začiatku 19. storočia obývali Venezuelu. Zachovali sa, nehľadiac k zvyškom v Guayane sídliacim, len Cumangoto a Chaima.
Wikipédia: Venezuela – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Estación Altos de La Vanega. Metro de Maracaibo
Foto: Rjcastillo, CC BY-SA 3.0 · zdroj
Hospodárstvo
Za vývoj monetárnej politiky pre venezuelskú menu, venezuelský bolívar, je zodpovedná Centrálna banka Venezuely (BCV). Predseda BCV slúži ako predstaviteľ krajiny pri Medzinárodnom menovom fonde. Americký konzervatívny think thank The Heritage Foundation, citovaný vo The Wall Street Journal, považuje vlastnícke práva vo Venezuele za najslabšie na svete, s hodnotou len 5 bodov zo 100; nie je výnimočné vyvlastňovanie bez kompenzácie.
Wikipédia: Venezuela – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0