Turkménsko

Prírodné podmienky

Turkménsko je najrovinatejšia stredoázijská krajina a rozkladá sa v púštnom pásme na juhu Strednej Ázie. 80 percent rozlohy zaberá púšť Karakum, ktorá je súčasťou Turanskej nížiny. Prevažnú časť púšte tvoria pieskové presypy. Pozdĺž Kaspického mora sa rozkladá slanisková Kaspická nížina, na ktorej sa nachádzajú ložiská ropy a zemného plynu. Na východe do Turkménska zasahuje pohorie Kugitangtaou, dosahujúce výšky až 3000 metrov nad morom. Na západe sa ťahá horský masív Kopetdag Gerši, územie na jeho úpätí sa vyznačuje veľkou seizmickou činnosťou.

Wikipédia: Turkménsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Dejiny

Najstaršie pamiatky nasvedčujú, že krajina bola osídlená medzi 5. – 4. tisícročím pred Kr. V 6. storočí pred Kr. oblasť obsadili perzské vojská, o dve storočia neskôr oblasťou prešiel so svojou armádou Alexander Macedónsky. Od 3. storočia pred Kr. v krajine existoval mocná Partská ríša, ktorá sa rozkladala najmä na území súčasného Iránu a Iraku, no patrila mu aj staroveká Marfiana. Do krajiny v tomto období začali prenikať kočovné turecké kmene. V 7. storočí celú Strednú Áziu ovládli Arabi, v 11. storočí seldžuckí Turci a v 14. storočí patrila do Timurovej ríše.

Wikipédia: Turkménsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Politický systém

Od vzniku Turkménska v roku 1992 je v zmysle ústavy demokratická republika. Výkonný predseda je tiež predsedom Rady ministrov hláv vlády. Rada ministrov vykonáva každodenné fungovanie krajiny, najvyšším zákonodarným orgánom je Majlis (parlament), ktorý je priamo volený na päť rokov. Najvyšší orgán moci v Turkménsku Khalk Maslahaty (výbor ľudí) je vedený prezidentom. Prezident Turkménska je hlavou štátu, hlava vlády a vrchný veliteľ ozbrojených síl. Podľa ústavy prezident je priamo volený na päťročné funkčné obdobie a môže byť zvolený viac ako dve po sebe idúce obdobia.

Wikipédia: Turkménsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Administratívne rozdelenie

Turkménsko je rozdelené na 5 provincií (welajat) a hlavné mesto. Ide o provincie Ahal (Anau, mesto na okraji Ašchabadu), Balkan (Balkanabat, predtým Nebitdag), Daşoguz, Lebap (Türkmenabat), Mary a hlavné mesto Ašchabad.

Wikipédia: Turkménsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Podnebie

Klíma v Turkménsku je kontinentálna s chladnými zimami a veľmi horúcimi letami. Na väčšine plochy krajiny dosahujú priemerné denné teploty v januári od -6 do +5 °C, v júli je priemerná teplota 27 až 32 °C. V púšti teplota môže dosahovať až 50 °C, v noci však rapídne klesá a počas zimy môže dosiahnuť -10 až -15 °C. Najviac zrážok spadne medzi januárom a májom, pričom priemerné ročné sa pohybujú od 80 až 400 mm. Na veľkej časti územia však zrážky dosahujú menej ako 150 mm.

Wikipédia: Turkménsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Geografia

Turkménsko sa nachádza v strednej Ázii. Severným susedom je Kazachstan, východným a severovýchodným susedom je Uzbekistan, na juhu susedí s Iránom a Afganistanom a na západe sa nachádza morská hranica v Kaspickom mori s Azerbajdžanom a Ruskom. Turkménsko zaberá viac ako 488 100 štvorcových kilometrov, z čoho sú na asi 80 % hornaté púštne planiny a 20 % zaberajú pohoria. Celú centrálnu časť krajiny zaberá púšť Karakum. Asi štyri pätiny krajiny zaberajú stepi, ktoré sú súčasťou veľkej nížiny Turan.

Wikipédia: Turkménsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Ekonomika

Ekonomika Turkmenistanu je založená prevažne na poľnohospodárstve, predovšetkým na pestovaní a spracovaní bavlny, ktoré tvorí jednu pätinu HDP. V posledných rokoch sa Turkménsko snaží o dosiahnutie sebestačnosti pri produkcii potravín. Rozšírené je pestovanie pšenice, zeleniny a ovocia, z hospodárskych zvierat sa chovajú najmä ovce, kone a ťavy. Hlavné odvetvie priemyslu je ťažba zemného plynu a ropy, ktorých zásoby sú najmä v okolí Kaspického mora a v severných a východných častiach krajiny. Ropa a najmä zemný plyn sú najvýznamnejším vývozným artiklom. Z nerastov sa ťaží sadra, jód, bróm, síra a soľ.

Wikipédia: Turkménsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Ekológia

Turkménsko trpí celým radom závažných environmentálnych problémov. Nadmerné zavlažovanie výrazne degraduje kvalitu pôdy a vody, zavlažovanie prirodzených soľných pôd prinieslo ich nadmerné zasoľovanie. Nadmerné zavlažovanie tak prispelo k dezertifikácii (proces, ktorým sa z ornej pôdy stane púšť). Okrem toho pôda sa stala silne kontaminovaná poľnohospodárskymi chemikáliami, je plná pesticídov a herbicídov, ktoré sa používajú vo veľkých dávkach pri pestovaní bavlny. Tieto poľnohospodárske chemikálie kontaminujú aj podzemné zdroje vody.

Wikipédia: Turkménsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0