Tadžikistan
Hlavné mesto: Dušanbe · Stredná Ázia
Tadžikistan (slovenský normovaný tvar; zriedkavý nenormovaný tvar je Tadžicko), dlhý tvar Tadžická republika, je štát v strednej Ázii, hraničiaci s Afganistanom, Čínou, Kirgizskom a Uzbekistanom.
Foto: Petar Milošević, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Здание резиденции Президента Республики Таджикистан "Дворец Нации", г. Душанбе. Бинои Кохи Миллат, ш.Душанбе, Ҷумҳурии Тоҷикистон Presidential Palace Kochi millat in…
Foto: c:User:VargaA, CC-BY-SA-4.0 · zdroj
Traditional Tajik wedding, with modern Russian writing on the wall behind them.
Foto: Brian Harrington Spier, CC BY-SA 2.0 · zdroj
Фото сессия в горном селении (кишлаке) Таджикистана
Foto: Шухрат Саъдиев, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Prírodné podmienky
Najmenšia stredoázijská republika, je veľmi hornatá. Pohoria, ktoré zaberajú 90 % územia, patria k Ťanšanu, Altaju a Pamíru. Mnoho štítov prevyšuje 6 000 m n. m. Horské chrbty sú od výšky 4 – 5 000 metrov pokryté ľadovcami. Centrálnu časť krajiny tvoria veľké chrbty – Turkestanský, Zeravšanský, Gissarský a Alaj. Na juhovýchode sa rozprestiera Pamír s najvyšším bodom Kullai Ismoili Somonij (7 495 m n. m.).
Podnebie je pestré, vertikálne výrazne zonálne, sú tu zastúpené všetky pôdno-rastlinné pásma. Sútokom riek Piandž a Vachš vzniká Amudarja, ďalšie rieky sú: Syrdarja, Zervašan a iné. V krajine sa ťaží volfrám, ortuť, olovo, urán, hnedé uhlie a ropa.
Wikipédia: Tadžikistan – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Ekspeditsioon mäetipule "Tartu Ülikool 350".
Foto: Jaan Künnap, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Ornaments on the roof of pavilion in the garden at Khujand Fortress, Tajikistan.
Foto: Petar Milošević, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Dejiny
Tadžici sú jedným z najstarších národov sveta. Patria do iránskej jazykovej skupiny, sú však jediný indoeurópsky národ v Strednej Ázii. Tadžici sú potomkami obyvateľov starovekej Baktrie (oblasť stredného toku Amudarje) a Sogdiany (povodie Zeravšanu), ktoré sa v oblasti rozprestierali v 6. – 4. storočí pred Kr. Pôvodne obývali rozsiahle oblasti Strednej Ázie a Iránu. Začiatkom 4. storočia si tieto štáty podmanil Alexander Macedónsky.
Cez toto územie prechádzala dôležitá Hodvábna cesta. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a chovom dobytka.
Wikipédia: Tadžikistan – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Здания города Душанбе, на проспекте Рудаки, 2023 г.
Foto: Шухрат Саъдиев, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Hospodárstvo
Tadžikistan má najnižšie HDP spomedzi všetkých bývalých republík ZSSR. Iba 5 až 6% pôdy je úrodnej a najdôležitejšou plodinou je bavlna. Priemysel je slabo rozvinutý, prevažuje ťažba rúd, v krajine funguje veľká hlinikáreň, inak je väčšina priemyslu orientovaná na potravinárstvo a výrobu spotrebného tovaru. Občianska vojna prehĺbila úpadok priemyslu a ešte viac obyvateľov uvrhla do chudoby. Rozbiehajúca privatizácia a liberalizácia hospodárstva pravdepodobne zvýšia produktivitu krajiny.
Wikipédia: Tadžikistan – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Obyvateľstvo
Podľa etnického zloženia (rok 1998) prevládali Tadžici (62,5 %). Najpočetnejšou menšinou boli Uzbeci (23,5 %) a ďalšie boli Rusi (7,6 %), Tatári (1,4 %), Kirgizi (1,3 %) a ostatní (3,9 %).
V náboženskej štruktúre majú prevahu moslimovia (najviac suniti), menšie zastúpenie majú šiiti a izmaeliti, najmenej pravoslávni kresťania.
Wikipédia: Tadžikistan – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0