Švajčiarsko

Vedeli ste?

Švajčiarsko má korene v Starej švajčiarskej konfederácii, ktorá vznikla v neskorom stredoveku po sérii vojenských úspechov proti Rakúsku a Burgundsku; za zakladajúci dokument krajiny sa považuje Spolková listina z roku 1291. Nezávislosť Švajčiarska od Svätej ríše rímskej bola formálne uznaná Vestfálskym mierom v roku 1648. Švajčiarsko od 16. storočia zachováva politiku ozbrojenej neutrality a od roku 1815 neviedlo medzinárodnú vojnu. Do Organizácie Spojených národov vstúpilo až v roku 2002, ale vedie aktívnu zahraničnú politiku, ktorá zahŕňa častú účasť na budovaní mieru.

Wikipédia: Švajčiarsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Názov a etymológia

Dlhé názvy používané vo francúzštine, taliančine a švajčiarskej rétorománčine znamenajú doslova Švajčiarska konfederácia, zatiaľ čo nemecký názov Schweizerische Eidgenossenschaft znamená doslova Švajčiarske prísažné spojenectvo. Confœderatio Helvetica (doslova Helvétska konfederácia) je latinský tvar dlhého oficiálneho názvu krajiny, používaný popri niektorom zo štyroch oficiálnych jazykov; skratka tohto názvu (CH, resp. ch) je používaná ako švajčiarsky medzinárodný kód, kód motorových vozidiel a ako internetová doména.

Wikipédia: Švajčiarsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Dejiny

V staroveku obývali územie dnešného Švajčiarska keltskí Helvéti, východnú časť Rétorománi, ktorí ju obývajú dodnes (hlavné centrum Locarno). V 1. storočí bolo územie obsadené Rimanmi, ktorí vytvorili dve provincie (Helvétia, Raetia). V 5. storočí územie dobyli germánski Allemani, západnú časť Burgundi. V 6. storočí sa stáva územie súčasťou Franskej ríše. Verdunskou zmluvou v roku 843 sa stalo súčasťou Nemecka.

V 13. storočí oslobodzovacie snahy prejavili kantóny Uri, Schwyz a Unterwalden, ktoré v roku 1291 vytvorili obranný spolok.

Wikipédia: Švajčiarsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Politika

Švajčiarsko je parlamentná spolková republika na čele s prezidentom. Pre Švajčiarsko je charakteristický politický systém, aký nenájdeme nikde inde na svete.

Dvojkomorový Švajčiarsky parlament, Federálne zhromaždenie, je na rozdiel od Spolkovej rady hlavným nositeľom moci. Obe komory, Rada štátov a Národná rada, majú vo všetkých ohľadoch rovnakú silu, vrátane legislatívnych právomocí. Dvesto-členná Národná rada je volená sčasti pomerným systémom a sčasti väčšinovým na štyri roky. Od roku 1971 majú volebné právo aj ženy, na kantonálnej až od roku 1990. Na schválenie zákona je potrebný súhlas oboch komôr parlamentu. Parlament však nehlasuje o dôvere k vláde.

Wikipédia: Švajčiarsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Administratívne členenie

Švajčiarska konfederácia je administratívne zložená z 26 kantónov:

[*] 3 kantóny sú rozdelené na tzv. polkantóny, ktoré majú na rozdiel od ostatných v hornej snemovni švajčiarskeho parlamentu nie dvoch, ale len jedného zástupcu.

Vo švajčiarskej ústave, platnej od 29. mája 1874 do 31. decembra 1999, bolo v Článku 1 ako kantóny menovaných 23 kantónov, pričom tri označené sa ďalej delili na polkantóny. V ústave schválenej 18. decembra 1998 parlamentom a 18. apríla 1999 občanmi v referende, je v článku 1 menovaných už všetkých 26 kantónov.

Wikipédia: Švajčiarsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Geografia

Švajčiarsko so svojou územnou rozlohou 41 000 km² patrí medzi menšie európske štáty. Povrch má najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Tvoria ho tri povrchové celky: Švajčiarska Jura, Švajčiarska plošina a Švajčiarske Alpy. Na území štátu sa nenachádzajú žiadne nížiny.

Švajčiarska Jura je úzke, 250 km dlhé vápencové pohorie s výškou až 1 700 m n. m. Jura sa od Álp oddeľuje južne od Ženevského jazera a tiahne sa oblúkom pozdĺž hranice s Francúzskom. Pokrýva zhruba 10 % územia krajiny.

Pohorie Švajčiarske Alpy tvoria viac než tri pätiny (57 %) územia krajiny, patria prevažne k Západným Alpám.

Wikipédia: Švajčiarsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Ekonomika

Švajčiarsko patrí k najvyspelejším a najbohatším štátom sveta s vysokou životnou úrovňou obyvateľstva. Má prosperujúcu, stabilnú a modernú trhovú ekonomiku s HDP, ktoré je vyššie ako HDP veľkých západoeurópskych krajín. Je bankovým a finančným centrom sveta. Švajčiarsko oplýva kvalifikovanými pracovnými silami, ktoré sa špecializujú na výrobu materiálovo náročných výrobkov.

Na štruktúre HDP sa podieľa poľnohospodárstvo (0,7 %), priemysel (25,6 %) a služby (73,7 %).

Wikipédia: Švajčiarsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Obyvateľstvo

Vo Švajčiarsku dnes žije približne 9 miliónov obyvateľov. Priemerná hustota zaľudnenia dosahuje 206 obyvateľov/km2. Obyvateľstvo a sídla sú sústredené na Švajčiarskej plošine, najvýznamnejšej hospodárskej oblasti štátu. Hustejšie zaľudnená je aj oblasť Ženevy. Populácia je národnostne rôznorodá. Väčšinu obyvateľov tvoria tzv. nemeckí Švajčiari (resp. Nemci, 62 %), ďalej francúzski Švajčiari (resp. Francúzi, 23 %) a talianski Švajčiari (resp. Taliani 8 %).

Wikipédia: Švajčiarsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Kultúra

Švajčiarska kultúra vznikala na rozhraní okolitých kultúrnych oblastí, ktorými bola ovplyvnená. Časom sa však vyvinula ako samostatná kultúra. Niekedy je ťažké hovoriť o švajčiarskej kultúre ako o homogénnej, keďže sa sama delí podľa jazykových oblastí. Pre krajinu je typické najmä vzájomné ovplyvňovanie s Francúzskom, Nemeckom a Talianskom, mnoho švajčiarskych umelcov je pokladaných v týchto krajinách za ich vlastných.

Vznik kultúrnych pamiatok v krajine mala spočiatku na svedomí cirkev, neskôr mešťania a patriciát, keďže krajina nebola na rozdiel od zvyšku Európy ovládaná feudálmi.

Wikipédia: Švajčiarsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0