Sudán
Hlavné mesto: Chartúm · Severná Afrika
Sudán (do 50./60. rokov 20. stor.: Sudan, Súdán), dlhý tvar Sudánska republika, je štát v subsaharskej Afrike.
Foto: Hans Ollermann, CC BY-SA 2.0 · zdroj
Shahid mosque Algomah prayers in Ramadan - Khartoum - Sudan
Foto: ASIM, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Secretary of State Michael R. Pompeo meets with Sudanese Sovereign Council Chair General Abdel Fattah el-Burhan, in Khartoum, Sudan, on August 25, 2020. [U.S. Embassy…
Foto: U.S. Department of State from United States, Public domain · zdroj
Vedeli ste?
Hlavné mesto je Chartúm.
Tretia najrozľahlejšia krajina Afriky patrí zároveň k jej najchudobnejším. Dlhotrvajúce konflikty na juhu krajiny a v Dárfúre prispeli k situácii, keď veľa ľudí čelí hladomoru a krajina má veľmi vysoký zahraničný dlh.
Wikipédia: Sudán – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Foto: neznámy autor, Public domain · zdroj
Faculty of Science of the University of Khartoum , Khartoum , Sudan .
Foto: Petr Adam Dohnálek, CC BY-SA 3.0 cz · zdroj
This photo has been taken as part of the scientific effort of the salvage archaeologist team H.U.N.E. to document the Sudanese Arab tribe of the Manasir and their…
Foto: David Haberlah, CC BY-SA 3.0 · zdroj
Dejiny
V roku 1898 Spojené kráľovstvo a Egypt ustanovili na území Sudánu koloniálne kondomínium, ktoré trvalo až do roku 1956. V päťdesiatich rokoch už bolo jasné, že koloniálna moc sa dlho neudrží. Na severe sa vyvíjali politické aktivity veľmi rýchlym tempom. Spojené kráľovstvo reagovalo tzv. „sudanizáciou“ – uvoľnením 800 administratívnych miest, ktoré obsadili Sudánci. Problémom však bolo, že takmer všetky boli obsadené Sudáncami zo severu. To bolo jednou z príčin občianskych vojen v Sudáne. V roku 2011 po referende sa zo Sudánu odčlenil ako samostatný štát Južný Sudán.
Wikipédia: Sudán – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Prírodné podmienky a zdroje
Sudán disponuje rozsiahlym územím medzi Červeným morom a horným tokom Nílu. Na severe Sudánu sa nachádza Líbyjská a Núbijská púšť a stepi, vodných zrážok je tu minimum a preto sa historicky v týchto oblastiach rozvinul kočovný život. Pobrežie Červeného mora je vlhšie a preto vhodnejšie pre usadlý život. V južnej časti Sudánu sú najvhodnejšie podmienky pre život, vzhľadom na charakter krajiny (polopúšť s krovinatým porastom) sa tu vyvinul pastiersky spôsob života.
Wikipédia: Sudán – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo je závislé od zrážok, ktoré sa objavujú v južnej časti štátu, alebo od zavlažovania v pobrežných oblastiach Nílu a jeho prítokov. Okrem plodín pre domácu výrobu Sudán dokáže produkovať pre vývoz bavlnu, arašidy (podzemnica olejná), sezam, datle, arabskú gumu. Pestovanie bavlny siaha až do roku 1925. Zaviedli ho Briti po vzniku dopytu po tejto surovine v textilných fabrikách na Britských ostrovoch. Projekt si vyžiadal budovanie obrovského systému zavlažovaných polí južne od Chartúmu medzi tokom Bieleho a Modrého Nílu. Bavlna sa odvtedy stala doslova symbolom krajiny.
Wikipédia: Sudán – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Priemysel
Priemysel zastupujú hlavne spracovateľské podniky. Spracúva sa bavlna, tabak, obilie, zelenina, cukrová trstina, vyrábajú sa potraviny, nápoje, textílie. Väčšiemu rozvoju bráni okrem iných faktorov aj nedostatok vhodných pracovníkov. Významný podiel ekonomicky aktívnych ľudí pracuje v zahraničí, hlavne v ropných štátoch Arabského polostrova. Ich príjmy predstavujú významnú časť zahraničných valút pre krajinu.
Wikipédia: Sudán – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Náboženstvo
Po rozdelení Sudánu v roku 2011 sa 97 % obyvateľov hlási k sunnitskému islamu a väčšinovo nasledujú Málikovskú právnu školu (tzv. Málikovský mazhab). Iná štatistika uvádza: islam 90,7%, kresťanstvo 5,4%, tradičné náboženstvo 2,8%, ostatné 1,1%. Pred rozdelením Sudánov v roku 2011 do štatistiky výraznejšie zasahovalo kresťanstvo a tradičné náboženstvo v juhovýchodnom a južnom regióne. Moslimovia sú v Sudáne rozdelení medzi súfistami (riady Ansar a Khatmia) a salafistami. V krajine doteraz pôsobia tradiční moslimskí dervíšovia, ktorí organizujú veľké náboženské festivaly.
Wikipédia: Sudán – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0