This is an image of "African people at work" from
Foto: Marco Gualazzini, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Vedeli ste?
Somálsko má rozlohu 637 657 km² z čoho 10 320 km² predstavujú vodné plochy. Celková dĺžka hraníc je 2 366 km, jednotlivo s krajinami má hranice dlhé: Džibutsko 58 km, Etiópia 1 626 km, Keňa 682 km. Má najdlhšie pobrežie v Afrike, čo je celkovo 3 025 km. Disponuje rôznymi prírodnými zdrojmi ako napríklad urán, do značnej miery nevyužitá zásoby železnej rudy, cínu, sadry, bauxit, meď, soľ, zemného plynu. Iba 1,64% pôdy predstavuje orná pôda a 0,04% trvalé kultúry. Zavlažovaná pôda predstavuje približne 2 000 km² (2003). Najväčšie prírodné nebezpečenstvá predstavujú opakujúce sa suchá, časté prachové búrky nad východnej pláni v lete a záplavy počas obdobia dažďov.
Wikipédia: Somálsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Extent of Silk Route/Silk Road. Red is land route and the blue is the sea/water route.
Foto: Whole_world_-_land_and_oceans_12000.jpg : NASA/Goddard…, Public domain · zdroj
This is an image of "African people at work" from
Foto: Mouseawale88, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Dejiny
V Somálsku bolo zistené osídlenie už od dôb paleolitu. Dokazujú to jaskynné maľby siahajúce až do 8000 pred Kr. Maľby boli nájdené v severnej časti krajiny, neďaleko Adenského zálivu. Najznámejšia jaskynná oblasť sa volá Laas Gaal. Tento komplex obsahuje niektoré z prvých skalných malieb na africkom kontinente. Na stenách komplexov sa nachádzali aj prvé nápisy, ktoré však do teraz nedokázali archeológovia rozlúštiť. V období doby kamennej na území Etiópie napredovali Doianské a Hargeisanské kmene. Najstaršie dôkazy o pohrebných činnostiach v Somálsku sa datujú na 4000 pred Kr.
Wikipédia: Somálsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
20. storočie
V roku 1920 sa Dervišský štát zrútil po intenzívnom bombardovaní britského letectva a zbombardované miesta sa zmenili v protektoriát. Postupne sa o severné časti Somálska začalo zaujímať fašistické Taliansko pod vedením Mussoliniho. Ten plánmi na podmanenie Somálska poveril guvernéra De Vecchiho, ktorý za hlavné ciele považoval dobre geograficky preskúmať dané územie a následne ho čo najefektívnejšie odzbrojiť.
Dňa 1. októbra 1925 začal De Vecchiho plán útokom na meste Hobyo.
Wikipédia: Somálsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Politika
Dlhoročná občianska vojna vyústila do rozdelenia krajiny na niekoľko samosprávnych regiónov. Na severe sa nachádza separatistický Soomaaliland, ktorý svoju budúcnosť vidí mimo Somálsko. Zvyšok zaberajú tiež de facto nezávislé štáty a klanové územia, ktoré však svoju budúcnosť vidia ako súčasť federalizovaného Somálska. Nutné dodať, že každé z území chce mať v budúcej federácii úlohu hegemóna, teda dospieť k nejakej dohode bude veľmi ťažké, ak nie nemožné. Ale v roku 2004 vznikla tzv. Prechodná federálna vláda, ktorá má pod svojou priamou kontrolou len zlomok územia. S vládou s výhradami spolupracuje Puntland a niektorí vodcovia milície.
Wikipédia: Somálsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Členenie
Somálsko je oficiálne rozdelené do osemnástich správnych oblastí, ktoré sa ďalej delia na okresy. Okrem toho na historických základoch je Somálsko rozdelené na viac autonómnych oblastí ako napríklad Puntland, Somaliland, Galmudug a podobne. Tieto územné celky ktoré sa vyformovali po občianskej vojne nazývame ako štáty alebo regióny Somálska.
Awdal:
Dilla District, Baki District, Borama District, Lughaya District, Saylac District, Wadajir District, Boon District, Garbadadar District, Geerisa District, Magala-Cad District,
Bakool:
Wikipédia: Somálsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Geografia
Povrch Somálska tvoria väčšinou púšte, hlavne púšť Ogaden. Na severe sa tiahne od pobrežia pohorie Karkaar. Najvyšší vrch je 2 416 m vysoký Šimbiris. Somálsko zaberá pobrežnú časť v najvýchodnejšej časti Afriky. Väčšinu krajiny pokrýva na Juhu tropický prales a smerom na Sever sa tiahnu stepné púštne oblasti. Povrch je rovinatý s nadmorskou výškou okolo 1 500 m n. m. Západe tvorí horský masív Warsanšeli a na Východ pohorie Midžurtini. Najvyšší vrch je Mt. Surud až 2 408 metrov nad morom.
Wikipédia: Somálsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Demografia
Počet obyvateľov je ťažké odhadovať, posledné sčítanie prebehlo v roku 1975. CIA Factbook odhaduje 8 863 338, iné odhady udávajú až 15 miliónov. Asi 60 % obyvateľov nie je trvalo usadených. Ďalších 25 % sú usadení poľnohospodári žijúci hlavne v južnej časti krajiny v okolí riek Džuba a Šebela. Zvyšných 15 % žije v mestách, hlavne v Mogadiše. Občianska vojna vyhnala do okolitých štátov i celého sveta asi 1 milión obyvateľov. Zdravotná starostlivosť je na nízkej úrovni, dojčenská úmrtnosť dosahuje 10 %, 5 rokov sa nedožije 25 % detí. Priemerná dĺžka života je 48 rokov.
Wikipédia: Somálsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Ekonómia
Somálsko patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. HDP dosahuje 600 dolárov na 1 obyvateľa. Hospodársky rozvinutejší je juh krajiny. Somálsko má bohaté zásoby uránu, železnej rudy, medi a cínu. V Somálsku sa tiež nachádzajú ložiská ropy a zemného plynu. Väčšina z nerastného bohatstva krajiny však zostáva nevyužitá a aj preto sa dá povedať že hospodárstvo Somálska je v úplnom rozklade. V krajine prevláda poľnohospodárstvo, hlavne chov dobytka (kôz) a pestovanie banánov čo znamená 50% celkového exportu krajiny.
Wikipédia: Somálsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Kultúra
Somálska kuchyňa sa s rôznosťou regiónov líši, a skladá sa z exotickej zmesi rôznych kulinárskych vplyvov. Napriek rozmanitosti regiónov všade sa dodržuje prísny halal, ktorý zakazuje konzumáciu bravčového mäsa, obojživelníkov, hmyzu, krvi, alkoholu a podobne. Na obed sa často podáva odroda ryže zvaná basmati. Používajú sa tam korenia ako rasca, kardamóm, klinček, škorica alebo šalvia. Obľúbený druh cukrovinky je Xalwo (Halva), podáva sa pri rôznych oslavách a je to tyčinka z cukru, kukuričného škrobu, kardamómového prášku a podobne.
Wikipédia: Somálsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0