Singapur

Vedeli ste?

Ostrovy boli uzavreté v 2. storočí a neskôr patrili radu miestnych ríš. Moderný Singapur založil v roku 1819 sir Thomas Stamford Raffles ako obchodnú pobočku Východoindickej spoločnosti s povolením od sultanátu Johor. Briti získali suverenitu nad ostrovmi v roku 1824 a Singapur sa stal jedným z osád Britských úžin v roku 1826. Okupovaný Japonskom počas druhej svetovej vojny sa stal nezávislým od Spojeného kráľovstva v roku 1963 a spojil sa s inými bývalými britskými územiami s cieľom vytvoriť Malajziu, z ktorej bol o dva roky neskôr vylúčený prostredníctvom jednomyseľných aktov parlamentu.

Wikipédia: Singapur – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Etymológia

Anglický názov Singapur je odvodený od malajského slova, Singapura, ktoré pochádzalo zo sanskritu: सिंह [Sinha] = lev, पुर [Pura] = mesto, doslovne Levie Mesto. Ale, je veľmi nepravdepodobné, že levy niekedy žili na ostrove, takže zviera, ktoré videl Sang Nila Utama, ktorý v roku 1299 založil a pomenoval Singapur, bol s najväčšou pravdepodobnosťou malajský tiger.

Wikipédia: Singapur – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

História

V roku 1819, sir Thomas Stamford Raffles prišiel a podpísal zmluvu s johorským sultánom Husseinom Shahom, menom Britskej Východoindickej spoločnosti, o rozvití južnej časti Singapuru na vybudovanie britskej obchodnej stanice. V roku 1824 sa celý ostrov stal majetkom Britov, podľa neskorších zmlúv so sultánom. V roku 1826 sa Singapur stal časťou Dohody Úžin a pod jurisdikciou Britskej Indie sa stal regionálnym hlavným mestom v roku 1836. Na ostrove v tej dobe žilo približne 1 000 ľudí, väčšina z nich boli domorodí Malajci spolu s hŕstkou Číňanov.

Wikipédia: Singapur – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Geografia

Singapur sa skladá zo 63 ostrovov, vrátane hlavného ostrova, všeobecne známeho ako Singapore island (anglicky) alebo Palau Ujong (malajsky). Existujú dve umelé spojenia do Johor Bahru: Johor-Singapore Causeway na severe a Tuas Second Link na západe. Ostrov Jurong, Sentosa, Tekong a Ubin sú najväčšie zo singapurských menších ostrovov. Najvyšší prírodný bod je Bukit Timah Hill – 163,63 m.

Prebiehajúcim obrábaním pôdy sa zvýšila výmera Singapuru zo 581,5 km² na 718,3 km². Predpokladá sa rast o ďalších 100 km² do roku 2030. Niektoré projekty zahŕňajú zlučovanie menších ostrovov, aby vznikli väčšie, ako to bolo u ostrovu Jurong.

Wikipédia: Singapur – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Podnebie

Singapur má klímu tropického dažďového pralesa bez výraznejších ročných období. Charakteristická je jednotná teplota a tlak, vysoká vlhkosť a výdatné zrážky. Teploty sa zvyčajne pohybujú od 22 °C do 35 °C, priemerná relatívna vlhkosť vzduchu je okolo 79 % ráno a 73 % popoludní. Apríl a máj sú najteplejšie mesiace, vlhké monzúnové obdobie je od novembra do januára. Od júla do októbra je tu často opar spôsobený požiarmi v susednej Indonézii, zvyčajne z ostrova Sumatra. Hoci Singapur nedodržiava letný čas (DST), má časové pásmo GMT+8.

Wikipédia: Singapur – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Ekonomika

Pred nezávislosťou v roku 1965 bolo mesto Singapur jedno z najbohatších vo východnej Ázii a to kvôli svojej výhodnej pozícii obchodného prístavu. Hrubý domáci produkt na hlavu vtedy predstavoval 511 $, čo bola približná hodnota Portugalska. Na porovnanie, v roku 1965 mala Južná Kórea HDP na hlavu 106 $ a Čína 97 $. Po nezávislosti viedli priame zahraničné investície k industrializácii a mesto sa na základe plánu stalo modernou ekonomikou založenou na priemysle, vzdelávaní a plánovanej výstavbe mesta. Podľa HDP na hlavu v parite kúpnej sily je Singapur najbohatší štát (2007).

Wikipédia: Singapur – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Obyvateľstvo

Celkový počet obyvateľov mesta je 4 987 600, z toho je 3 200 700 obyvateľov s občianstvom a 533 200 s trvalým pobytom. Singapur je s hodnotou 7 022 obyvateľov na km2 tretí najhustejšie obývaný štát (po Monaku a Macau). Singapur má jedno z najvyšších percent počtu cudzincov, až 36 % populácie mesta sú cudzinci a až 50 % cudzincov pracuje v službách.

Majoritným etnikom sú Číňania.

Wikipédia: Singapur – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0