Severné Macedónsko
Hlavné mesto: Skopje · Južná Európa
Severné Macedónsko (do 11. februára 2019: Macedónsko), dlhý tvar Severomacedónska republika (od 1991 do 11. februára 2019: Macedónska republika, resp. v medzinárodnej…
Foto: Diego Delso, CC BY-SA 3.0 · zdroj
View of the Pelister peak, a mountain in Macedonia standing 2,601 metres tall (8,533 ft)
Foto: Шпиц, CC BY-SA 4.0 · zdroj
View of the Great Pelister Lake in North Macedonia.
Foto: Ptahhotep, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Winter landscape of the valley of the village Bogomila from the peak Solunska Glava (2,540 m)
Foto: Petrovnik, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Vedeli ste?
Krajina má hornaté územie, nachádza sa v ňom pohorie Prokletije. Os republiky je rieka Vardar (gr. Axios) s prítokmi Bregalnica a Crna (gr. Erigonas). Na juhozápade, na hranici s Albánskom, sa nachádzajú jazerá Ochrid (gr. Achrida) a Prespan (gr. Prespes). Na severe krajiny sa nachádza pohorie Šar planina (gr. Skardos) Podnebie je subtropické kontinentálne. V krajine sa používa cyrilika.
Národnostné zloženie: Macedónci, Albánci, Turci, Rómovia, Srbi, Bosniaci, Arumuni.
Wikipédia: Severné Macedónsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Macedonian Pine Pinus peuce forest, Baba Mountain, Macedonia
Foto: Darkocv, CC BY-SA 3.0 · zdroj
Skiff at the springs of Black Drim, Macedonia
Foto: Taskosmileski, CC BY-SA 3.0 · zdroj
A small peninsula in Debar Lake
Foto: Original: Деан Лазаревски Derivative work: Aristeas, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Názov od roku 2019
Minister zahraničných vecí krajiny 17. júna 2018 podpísal s gréckym ministrom zahraničných vecí za účasti predsedov oboch vlád dohodu, že štát bude používať názov Severomacedónska republika (krátky tvar: Severné Macedónsko). Dohoda obsahuje v čl. 7 aj konštatovanie, že podľa zmluvných strán existujú dve od seba nezávislé chápania pojmu Macedónsko, podľa toho, či je kontextom Severné Macedónsko alebo Grécko. Dohoda bola neskôr odsúhlasená macedónskym aj gréckym parlamentom.
Wikipédia: Severné Macedónsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
A stilt house in Lake Dojran
Foto: Kiril Simeonovski, CC BY-SA 4.0 · zdroj
St. Petka Church in the village Tresonče
Foto: Petrovskyz, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Dejiny
Severné Macedónsko sa rozkladá na oblasti, ktorá sa do 20. stor. označovala ako Vardarská krajina, prípadne ako Južné Srbsko a nejedná sa o rovnaké územie so starovekou Macedóniou, ktorá sa nachádzala v Grécku. V staroveku toto územie obývali najmä Paióni, národ príbuzní Trákom, Ilýri, na juhozápade krajiny žili Molosi, grécke epirótske kmene. Miestne kmene boli niekedy pod vplyvom susedného Macedónskeho kráľovstva. Definitívne bola Paiónia pričlenená k Macedónii za vlády Filipa II. a Alexandra Veľkého.
Wikipédia: Severné Macedónsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Apricot jam in a glass canning jar with slices of bread
Foto: MadMona, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Clouds above the slopes of Baba Mountain seen from the peak Pelister
Foto: Шпиц, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Lines left after skiing on the snowy slopes of Baba Mountain below the peak Pelister, Pelister National Park , Macedonia.
Foto: Ptahhotep, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Stručný prehľad dejín
V rokoch 1912 – 1913 bola tá časť historickej Macedónie, ktorá zodpovedá dnešnému Severnému Macedónsku v dôsledku balkánskych vojen pripojená k Srbsku.
1915 – 1918 územie obsadené bulharskou armádou.
1918 – začlenenie Macedónska do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 Juhoslávie)
1991:
Wikipédia: Severné Macedónsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Nežilovo Crag (2,000-2,200 m) bellow the peak Solunska Glava, Macedonia
Foto: Petrovnik, CC BY-SA 4.0 · zdroj
An autumn landscape near the village of Brezica with the Lisec peak (1,935 m) on the Golešnica mountain in the background
Foto: Kiril Simeonovski, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Bregalnica at Ravna Reka, Macedonia
Foto: Petrovskyz, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Národnostné zloženie
Začiatkom 20. stor. krajinu obývali Bulhari, Albánci, Turci a Arumuni. Malá časť obyvateľstva boli Gréci, ktorí však boli slovanského či arumunského pôvodu a rozprávali bulharsky či arumunsky. Neskôr sa tu však usadili aj grécky hovoriaci pastieri Sarakacani z Grécka a počas gréckej občianskej vojny aj komunisticky zmýšľajúci Gréci z Grécka. Počas existencie Juhoslávie sa tu vytvorila na úkor bulharskej identity macedónska národnosť. Na západe krajiny žije už od stredoveku silná albánska komunita, tvorí tu väčšinu obyvateľstva a jej centrom je mesto Tetovo.
Wikipédia: Severné Macedónsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Courgette soup with yogurt, and bread on the side.
Foto: MadMona, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Peaks Ilinden (2,542 metres (8,340 ft)) in the foreground and Pelister (2,601 metres (8,533 ft)) in the background, Baba Mountain, Macedonia
Foto: Шпиц, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Lake Ohrid with near the village of Trpejca, Macedonia
Foto: Ptahhotep, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Kultúra
Severomacedónska kultúra je zmesou gréckej, osmanskej, talianskej a bulharskej kultúry. Miestne tradičné ženské kroje sú podobné ostatnému strednému Balkánu, najmä Bulharsku, typický mužský odev bola grécko-albánska suknica fustanella, najmä na juhu krajiny. Ľudová hudba vychádza z balkánskeho, byzantského gréckeho a osmanského vplyvu, v menšej miere z benátskeho. Hlavným hudobným nástrojom sú balkánske gajdy, strunová tambura byzantského pôvodu, dychová šupelka a zurla a bubon tapan. Tradičný tanec je kruhový oro, tanec gréckeho pôvodu-od gréckeho slova choros-tanec.
Wikipédia: Severné Macedónsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
The entrance of the former medical facility in the village of Čanište
Foto: Kiril Simeonovski, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Politika a ekonomika
Severné Macedónsko je parlamentná demokracia, parlament má 120 poslancov. Krajina má aj prezidenta, no najvyššiu funkciu má predseda vlády, ktorým je Zoran Zaev, nástupca Nikola Gruevského. Nikola Gruevski a jeho vláda čelila kritike zo strany EU, nakoľko vynakladá množstvo financií na stavby propagandistických pomníkov staromacedónskym hrdinom, pričom sa krajina snaží o vstup do EU. Samotný Gruevski tiež podporil macedónskych radikálov, ktorí žiadajú pripojiť k svojmu štátu územia Grécka a Bulharska.
Wikipédia: Severné Macedónsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0