Salvádor

Názov

Normovaný názov je Salvádor, zriedkavo: El Salvador; od cca. 50. rokov 20. stor. do roku 1991 aj: Salvador; cca. do 40. rokov 20. stor. len: Salvador alebo San Salvador alebo El Salvador . Španielsky názov El Salvador znamená doslova „Spasiteľ“), dlhý tvar Salvádorská republika

Wikipédia: Salvádor – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Geografia

Salvádor je jedinou krajinou v Strednej Amerike, ktorá nemá pobrežie na Karibskom mori. Povrch krajiny je zväčša hornatý, s úzkou pobrežnou nížinou a centrálnou náhornou planinou.

Salvádor je známy svojimi sopkami, spomedzi ktorých sú najznámejšie Ilamatepec (v departmente Santa Ana), Chichontepec (San Vicente), San Salvador (San Salvador), Chaparrastique (San Miguel) a Izalco.

Podnebie v Salvádore je celý rok takmer rovnaké. Od pobrežia často fúka vietor, ktorý prináša vlahu a teplo do vnútrozemia. Priemerné ročné teploty dosahujú takmer 25 °C. Najchladnejší mesiac je december a január, najteplejší apríl. Ročný priemer zrážok je 1 823 mm.

Wikipédia: Salvádor – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Dejiny

V predkolumbovskom období bolo dnešné územie štátu osídlené rôznymi indiánskymi etnikami. Najväčším štátnym útvarom na jeho pôde bolo kráľovstvo Cuzcatlán. Španieli do Salvádoru prišli z Guatemaly v roku 1524. V koloniálnej ére bola krajina spravovaná z Guatemaly.

Prvé povstania za nezávislosť sa začali v roku 1811. Salvádor sa stal nezávislým od Španielska v roku 1821 a prestal byť súčasťou Stredoamerickej únie v roku 1839. Po jej rozpade nastalo obdobie občianskych nepokojov, ktoré trvalo až do roku 1871. V tomto období sa začala pestovať káva.

Wikipédia: Salvádor – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Demografia

Etnické zloženie obyvateľstva tvoria z 90 % mestici, z 9 % belosi a z 1 % Indiáni. Väčšina obyvateľov je španielskeho pôvodu. Ako v jedinej stredoamerickej krajine tu nežijú potomkovia čiernych Afričanov. Navyše, v roku 1930 generál Martínez vydal rasistický zákon, ktorým sa zakazuje, aby sa tu usídlili. To isté platilo pre Malajcov, Rómov a Arabov. Takmer 80 % obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania a takmer 20 % patrí k rôznym protestantským denomináciám.

V zahraničí žijú asi 3 milióny Salvádorčanov, najmä v USA, ale aj v Kanade, Taliansku, Austrálii a Švédsku.

Wikipédia: Salvádor – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Ekonomika

Po podpise mierovej dohody v Chapultepecu zaznamenávala ekonomika mierny, ale trvalý rast. Od 1. januára 2001 sa americký dolár stal platidlom rovnocenným domácemu colónu, ktorý postupne ako platidlo v obchodnej praxi zanikol. Rastie podiel výroby a služieb na výkonnosti ekonomiky, a to na úkor pestovania kávy. Hlavné priemyselné odvetvia sú potravinárstvo, petrochémia, chémia, textilný a nábytkársky priemysel.

Salvádor podpísal dohodu o voľnom obchode s USA, Strednou Amerikou a Dominikánskou republikou (CAFTA), ako aj s Mexikom, Čile, Tchajwanom, Kolumbiou a Panamou.

Wikipédia: Salvádor – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0