Rusko

Vedeli ste?

Východní Slovania sa ako rozpoznateľná etnická skupina objavili v Európe medzi 3. a 8. storočím n. l. Kyjevská Rus vznikla ako štát v 9. storočí a v roku 988 prijala od Byzantskej ríše pravoslávne kresťanstvo. Rus sa nakoniec rozpadla a Moskovské veľkokniežatstvo sa rozrástlo na Ruské cárstvo. Do začiatku 18. storočia sa územie Ruska značne rozšírilo prostredníctvom dobývania, anexií a úsilia ruských objaviteľov a vyvinulo sa do Ruského impéria, ktoré je dodnes treťou najväčšou ríšou v histórii.

Wikipédia: Rusko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Pôvod názvu

Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (rus-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.

Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:

Wikipédia: Rusko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Dejiny

Periodizácia dejín Ruska:

Územie Ruska pred vytvorením Starej Rusi (7. storočie pr. Kr. – 5. storočie)

Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)

Kyjevská Rus (882 (862) – (1132) 1125)

Wikipédia: Rusko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Geografia

Rusko hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:

na severozápade

Nórsko (219,1 km, po súši 195,8 km)

V dĺžke 152,8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23,3 km vedie po mori.

Wikipédia: Rusko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Geológia

Geologická stavba ruského územia je veľmi pestrá, tvorená geologickými jednotkami rôzneho veku. Základné prvky geologickej stavby tvoria staré (archaické) platformy obklopené neoproterozoicko-kenozoickými orogénmi a na nich naloženými mladšími mezozoicko-kenozoickými panvovými oblasťami. V európskej časti krajiny je to východoeurópska platforma (s jadrom v baltickom štíte) a v ázijskej – sibírska platforma (s jadrom v anabarskom štíte).

Wikipédia: Rusko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Obyvateľstvo

Podľa najnovších údajov k 1. júnu 2014 činí počet obyvateľov Ruska 146 800 000 obyvateľov. S Krymským federálnym okruhom dosahuje počet obyvateľov Ruska k tomu istému dátumu 146 100 000 obyvateľov. V rokoch 1992 až 2012 Rusko zaznamenávalo prirodzený úbytok obyvateľstva, ktorý bol v 90. rokoch kompenzovaný imigráciou Rusov z postsovietskych republík, neskôr masovou imigráciou najmä zo strednej Ázie, ktorá bola motivovaná ekonomickými faktormi. Prvý raz od roku 1991 sa podarilo zaznamenať prirodzený prírastok v roku 2013.

Prvé sčítanie obyvateľstva Ruska sa datuje do rokov 1718 – 1724.

Wikipédia: Rusko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Politika

Ruská federácia je parlamentnou demokraciou. Forma vlády sa charakterizuje ako prezidentská (respektíve poloprezidentská) republika. Na čele krajiny stojí prezident.

Výkonná moc patrí prezidentovi a vláde, pričom prevažuje moc prezidenta. Zákonodarná moc sa delí medzi vládu a dvojkomorový parlament – Federálne zhromaždenie (po rusky: Федеральное собрание) – ktorý je najvyšším reprezentatívnym a zákonodarným orgánom krajiny, ale fakticky drží v štáte mocenskú prevahu prezident.

Wikipédia: Rusko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Ekonomika

Rusko má zmiešanú ekonomiku s obrovskými prírodnými zdrojmi, najmä ropou a zemným plynom. Podľa nominálneho HDP je deviatou najväčšou ekonomikou na svete a šiestou najväčšou podľa parity kúpnej sily. Veľký sektor služieb tvorí 62% celkového HDP, nasleduje priemyselný sektor (32%), zatiaľ čo poľnohospodársky sektor je najmenší a tvorí len 5% celkového HDP. Rusko má nízku oficiálnu mieru nezamestnanosti 4,1%. Jeho devízové rezervy sú piate najväčšie na svete a majú hodnotu 540 miliárd dolárov. Má približne 70 miliónov pracovnej sily, čo je šiesta najväčšia pracovná sila na svete.

Wikipédia: Rusko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Kultúra

Ruská kultúra bola formovaná históriou národa, jeho geografickou polohou a obrovskou rozlohou, náboženskými a sociálnymi tradíciami a vplyvom Západu. Ruskí spisovatelia a filozofi zohrali dôležitú úlohu vo vývoji európskej literatúry a myslenia. Rusi tiež výrazne ovplyvnili klasickú hudbu, balet, šport, maliarstvo a kinematografiu. Národ tiež priekopnícky prispel k vede a technológiám a výskumu vesmíru.

V Rusku sa nachádza 30 pamiatok svetového dedičstva UNESCO, z toho 19 kultúrnych, pričom ďalších 27 pamiatok leží na predbežnom zozname.

Wikipédia: Rusko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0