Rumunsko

Povrch

Približne dve tretiny územia pokrývajú horstvá a pahorkatiny a zhruba tretinu zaberajú nížiny. V strede krajiny dominujú Karpaty, ktoré v najvyšších polohách presahujú 2 000 m. Členia sa na tri časti – Východné, Južné (tzv. Transylvánske Alpy) a Rumunské Západné Karpaty. Východné Karpaty sú pokryté lesmi, sú bohaté na drahé kovy a minerálne pramene. V Južných Karpatoch ležia najvyššie vrchy Rumunska (Moldoveanu, 2 544 m) a vyše 150 jazier. Rumunské Západné Karpaty sú nižšie, ale značne členité (Železné vráta na Dunaji). Karpatský masív obklopuje výbežky rozsiahlej Panónskej panvy, ktorá pokrýva západné okraje krajiny.

Wikipédia: Rumunsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Vodstvo

Morské pobrežie má 225 km. Najväčšia rieka v Rumunsku – Dunaj – sa tiahne po celej dĺžke južnej hranice s Bulharskom. Hranicu s Moldavskom tvorí rieka Prut, ktorá sa vlieva do Dunaja.

Dunaj má na rumunskom území vyše 1 000 km, čo je zhruba tretina celého toku. Tvorí hranicu so Srbskom a Bulharskom a pri ústí zasa s Ukrajinou. Na Dunaji leží niekoľko významných ostrovov, (ostrov pri meste Brăila, vyše 700 km²). Za komunistického režimu tu bolo niekoľko táborov nútených prác, väzni sa zúčastňovali na vysúšaní močiarov. Delta Dunaja zaberá cca 3 500 km² a ako prírodná rezervácia je na zozname svetového dedičstva UNESCO. Východiskom do delty je mesto Tulcea.

Wikipédia: Rumunsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Dejiny

Obdobia dejín Rumunska:

Začiatky osídľovania Rumunska

Kmeňový zväz Dákov (1. pred Kr. – 106)

Valašské kniežatstvo (1324 – 1862)

Wikipédia: Rumunsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Pôvod názvu krajiny

Názov krajiny România je odvodené od slova român, ktoré je odvodené z latinského slova romanus. Skutočnosť, že názov rumunského etnika je odvodený od slova romanus, má korene v 16. storočí, kedy ho spomína mnoho autorov z Talianska, ktorí cestovali do Transylvánie, Moldávie a Valašska. Najstarší existujúci dokument, napísaný v rumunčine, je list z roku 1521 známy pod názvom Scrisoarea lui Neacşu din Câmpulung alebo Ţara Rumânească (po slovensky: rumunská zem), ktorý oznamuje, že starosta mesta Brašov Johannes Benkner sa pripravuje na bezprostredne hroziaci útok Osmanskej ríše v Transylvánii. Tento dokument je vzácny aj z hľadiska prvého spomenutia názvu krajiny v rumunskom jazyku.

Wikipédia: Rumunsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Súčasné politické pomery

Rumunsko je parlamentnou demokraciou s poloprezidentským systémom vlády, t. j. výkonná moc je rozdelená medzi prezidenta a predsedu vlády. Prezident sa volí vo všeobecných voľbách. Zákonodarný orgán (po rumunsky: Parlamentul) pozostáva z dvoch komôr.

V dolnej komore má najviac kresiel sociálna demokracia (113), národní liberáli majú iba 64 kresiel, ale vytvárajú spoločný blok s demokratickou stranou (48). Silná pozícia ľavice naznačuje, že najvážnejší protivník súčasného prezidenta – kandidát sociálnej demokracie Adrian Năstase – získal v prvom kole volieb dokonca viac hlasov, no nestačilo mu to na víťazstvo.

Wikipédia: Rumunsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Administratívne členenie

Alba Iulia

Baia Mare

Bukurešť

Brašov

Wikipédia: Rumunsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Osobitá poznámka

Po revolúcii v roku 1989 sa v Rumunsku prehĺbila ekonomická kríza, inflácia nadobudla astronomické rozmery.

V rokoch 1991 – 1992 pribudli k dovtedy najvyššiemu nominálu 100 leu tri nové bankovky v nominálnych hodnotách 500, 1000 a 5000 leu. Následne približne v 2 – 3 ročných odstupoch nominálne hodnoty rástli až v roku 2003 dosiahol najvyšší nominál hodnotu 1 000 000 leu.

V posledných rokoch sa Rumunsko zaraďuje ku krajinám s najrýchlejším ekonomickým rastom, nezamestnanosť klesla pod 4 %.[chýba zdroj]

Wikipédia: Rumunsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0