Buada Lagoon in Nauru

Nauru

Hlavné mesto: Yaren · Mikronézia

Nauru (naursky Naoero), dlhý tvar Nauruská republika (naursky Repubrikin Naoero) je štát na rovnomennom koralovom ostrove. Nauru malo kedysi obrovské zásoby fosfátov.

Foto: Erimacrus, CC BY-SA 3.0 · zdroj

Coral formations in Anibare bay, Nauru

Coral formations in Anibare bay, Nauru

Foto: Hadi Zaher from Melbourne, Australia, CC BY 2.0 · zdroj

A limestone karst on Nauru Island as a result of the over-mining of phosphate.

A limestone karst on Nauru Island as a result of the over-mining of phosphate.

Foto: U.S. Department of Energy's Atmospheric Radiation…, Public domain · zdroj

Nauru Congregational Church in Aiwo, Nauru

Nauru Congregational Church in Aiwo, Nauru

Foto: Vladimir Lysenko (I.), CC BY-SA 4.0 · zdroj

Vedeli ste?

Prví obyvatelia boli Mikronézania a Polynézania. Nauru spočiatku bola nemecká kolónia, neskôr administratívne teritórium Austrálie, Nového Zélandu, a Británie po prvej svetovej vojne. Ostrov bol okupovaný Japoncami počas druhej svetovej vojny. Nauru získalo nezávislosť v roku 1968.

Wikipédia: Nauru – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Local game of volleyball, Nauru 2007. Photo: AusAID

Local game of volleyball, Nauru 2007. Photo: AusAID

Foto: Department of Foreign Affairs and Trade, CC BY 2.0 · zdroj

Participants of a walk against Diabetes and for general fitness around Nauru airport.

Participants of a walk against Diabetes and for general fitness around Nauru airport.

Foto: Lorrie Graham/AusAID, CC BY 2.0 · zdroj

Island Ring Road | Nauru

Island Ring Road | Nauru

Foto: Hadi Zaher from Melbourne, Australia, CC BY 2.0 · zdroj

Rozdelenie

Nauru sa delí na 14 administratívnych území, ktoré sú spojené do ôsmich volebných oblastí.

Administratívne územia Nauru sú: Aiwo, Anabar, Anetan, Anibare, Baiti, Boe, Buada, Denigomodu, Ewa, Ijuw, Meneng, Nibok, Uaboe, Yaren

Wikipédia: Nauru – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

The site of secondary mining of Phosphate rock in Nauru, 2007.

The site of secondary mining of Phosphate rock in Nauru, 2007.

Foto: Lorrie Graham/AusAID, CC BY 2.0 · zdroj

Demografia

Ostrov mal 9 265 stálych obyvateľov ku koncu roka 2006 a 96 % hovorí naurusky. Populácia by bola vyššia, ale v roku 2006 asi 1 500 ľudí opustilo ostrov, lebo boli poslaní späť do svojej vlasti (Kiribati a Tuvalu). Tento odchod bol podmienený v širokej miere pre veľkú ťažbu fosfátov. Oficiálny jazyk v Nauru je naurčina. Rozpráva sa tiež aj angličtinou, angličtina je aj jazykom vlády a komercie. Na ostrove prevláda kresťanstvo (jednu tretinu tvoria protestanti a dve tretiny tvoria rímskokatolícki veriaci), k tradičným vieram sa hlási 10 % populácie a k budhizmu 3 %. Ústava poskytuje slobodu vo vierovyznaní, napriek tomu vláda obmedzuje sčasti tieto práva.

Wikipédia: Nauru – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Kultúra

Nauručania pochádzajú z polynézskych a melanézskych moreplavcov, ktorí verili v ženské božstvo, Eijebong a svätú zem, pomenovali ostrov Buitani. Dva z dvanástich pôvodných kmeňov zanikli v 20. storočí. Angam Day, oslavovaný 26. októbra, je to oslava zotavenia sa naurskej populácie po dvoch svetových vojnách, ktoré zredukovali pôvodných obyvateľov na 1 500. Kultúra bola ovplyvnená kolonizátormi a je ovplyvnená aj súčasným svetom. Niekoľko starých zvykov sa zachovalo, ale niektoré formy tradičnej hudby, maľovania, remesiel a rybárčenia sa vykonávajú dodnes.

Wikipédia: Nauru – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

História

Ostrov bol objavený v roku 1798 Britmi a nazvaný Príjemný ostrov (Pleasant Island). V roku 1888 bol formálne anektovaný Nemeckom a administratívne pripojený k Marshallovým ostrovom. Počas prvej svetovej vojny obsadila ostrov Austrália (6. 11. 1914). V roku 1920 zverila Spoločnosť národov Nauru ako mandát Veľkej Británii, ktorá sa na jeho spravovaní podieľala spolu s Austráliou a Novým Zélandom. V rokoch 1942 – 1945 bol ostrov okupovaný Japonskom. 22. 10. 1947 sa Nauru stalo členským územím OSN pod správou Spojeného kráľovstva, Nového Zélandu a Austrálie. 31. 1. 1968 bola vyhlásená nezávislá republika.

Wikipédia: Nauru – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Vývoj

V auguste 1993 Nauru podpísalo dohodu s Austráliou o refundácií škôd na životnom prostredí, spôsobených do roku 1968. Austrália súhlasila, že zaplatí 73 miliónov USD. V roku 2004 bola zriadená samostatná funkcia ministra zahraničných vecí. Dovtedy tento úrad zastupoval prezident republiky.

Wikipédia: Nauru – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Nauru

Hlavné mesto: Yaren · Mikronézia

Nauru (naursky Naoero), dlhý tvar Nauruská republika (naursky Repubrikin Naoero) je štát na rovnomennom koralovom ostrove. Nauru malo kedysi obrovské zásoby fosfátov. Je bývalá britská kolónia s rozlohou iba 21,2 km², využívali ju Spojené kráľovstvo, Austrália a Nový Zéland. Po dosiahnutí nezávislosti roku 1968 sa zásluhou priemyslu na spracovanie fosfátov sa stali Nauručania jednými z najbohatších na svete. Dlhá banská činnosť zanechala na ostrove trvalé stopy. Po vyčerpaní fosfátov je finančná budúcnosť krajiny neistá. Nauru je jediný suverénny štát na svete bez oficiálneho hlavného mesta (a celkovo bez osídlenia mestského typu). V encyklopédiách sa ako hlavné mesto niekedy uvádza Yaren, čo je iba administratívna územná jednotka, na území ktorej sa nachádza niekoľko najvýznamnejších vládnych inštitúcií.

Prví obyvatelia boli Mikronézania a Polynézania. Nauru spočiatku bola nemecká kolónia, neskôr administratívne teritórium Austrálie, Nového Zélandu, a Británie po prvej svetovej vojne. Ostrov bol okupovaný Japoncami počas druhej svetovej vojny. Nauru získalo nezávislosť v roku 1968.

Fotky: Wikimedia Commons, autori sú pri každej fotke.

Wikipédia, Nauru – celý článok (CC BY-SA 4.0).