Moldavsko

Vedeli ste?

Od 14. storočia bola väčšina dnešného Moldavska (okrem ľavého brehu Dnestra) súčasťou historického Moldavského kniežatstva. Po rusko-tureckej vojne bola v roku 1812 východná časť kniežatstva, známa ako Besarábia, pripojená k Rusku. Po Októbrovej revolúcii a prvej svetovej vojne obsadilo Besarábiu Rumunsko. ZSSR však túto anexiu neuznal a na ľavom brehu Dnestra bola na území s čiastočnou rumunskou populáciou vyhlásená Moldavská ASSR.

Wikipédia: Moldavsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Etymológia

Názov Moldavsko pochádza z názvu rieky Moldova, ktorej dolina tvorila centrum historického Moldavského kniežatstva. Podľa legendy vznikol názov rieky z mena poľovnického psa Moldu, ktorý patril zakladateľovi kniežatstva Dragoşovi. Pes vraj pri poľovačke na býky zahnal jedného do rieky, kde sa obe zvieratá utopili. Na počesť svojho psa nazval knieža rieku podľa neho.

Wikipédia: Moldavsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Geografia

Moldavsko je vnútrozemská krajina, od Čierneho mora ho delia v najužšom bode iba 3 km ukrajinského územia. Leží medzi 45° a 49° rovnobežkou a medzi 26° a 30° poludníkom. Celková rozloha krajiny je 33 851 km2 (vrátane Podnesterska).

Hranicu s Rumunskom tvorí rieka Prut, okrem krátkeho úseku pri obci Giurgiulești, kde je hranicou Dunaj. Moldavsko má tak zo všetkých podunajských krajín najkratší podiel Dunaja - približne 480 metrov.

Wikipédia: Moldavsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Dejiny

Obdobia dejín Moldavska:

Začiatky osídľovania Moldavska

Prví moldavskí panovníci

Moldavsko ako súčasť Osmanskej ríše (16. storočie – 1791)

Wikipédia: Moldavsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Hospodárstvo

Poľnohospodárstvo má v Moldavsku dobré podmienky. Bohatstvom je úrodná černozem. Moldavsko nemá významnejšie nerastné zdroje, 77 % územia sa využíva na poľnohospodárske účely. Mierne zvlnená pahorkatina, mierne podnebie s teplým letom a nemierne, ale nie prehnané letné dažde nahrávajú hlavne pestovaniu viniča, pšenice, kukurice, slnečnice, tabaku a ovocných stromov. Vinohradníctvo tu má oddávna výsadné postavenie a spracovanie hrozna na rôzne druhy vín, sektu (šumivého vína) a z vína koňaku je tradične najdôležitejším odvetvím potravinárskeho priemyslu.

Wikipédia: Moldavsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Obyvateľstvo

Posledné sčítanie obyvateľstva v roku 2014 odhadlo celkovú populáciu územia pod kontrolou Kišiňova na 2 998 235 obyvateľov, z čoho bolo 2 789 205 rezidentov a 209 030 nerezidentov. Podnestersko v roku 2015 zorganizovalo vlastné sčítanie, podľa ktorého na území pod kontrolou Tiraspoľu žilo 475 007 obyvateľov. Celková populácia krajiny v roku 2014 teda bola 3 473 242 obyvateľov.

K 1. januáru 2021 bývalo podľa odhadov v Moldavsku 2 597 100 obyvateľov. Toto číslo je o takmer 300 tis. ľudí menšie ako v oficiálnom sčítaní obyvateľstva v roku 2014.

Wikipédia: Moldavsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Kultúra

Moldavsko je európskou krajinou s komplexnou a bohatou históriou a s etnickými tradíciami a ľudovými zvykmi, ktoré sú vo veľkej miere ovplyvnené rumunskou kultúrou. Táto neobyčajná krajina sa formuje najmä na základoch rodinnej štruktúry a sociálnych skupín. Moldavsky folklór je pestrý a formoval sa na základe vplyvu európskych civilizácií. Ich kultúra a tradície vyjadruje potrebu komunikácie medzi človekom a prírodou, medzi človekom a človekom, a medzi rôznymi skupinami ľudí.

1. január (Nový rok)

7. - 8. január (pravoslávne Vianoce);

8. marec (Medzinárodný deň žien)

Wikipédia: Moldavsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Politika

Moldavsko je unitárna parlamentná republika s demokratickým štátnym zriadením. Ústava bola prijatá v roku 1994. Na čele krajiny je prezident, ktorý je volený priamo v dvojkoľovej voľbe. Súčasnou hlavou štátu je Maia Sanduová zo stredopravej a proeurópskej Strany akcie a solidarity.

Hlavným zákonodarným orgánom je jednokomorový parlament so 101 poslancami, ktorí sú volení priamo na obdobie 4 rokov. Zatiaľ posledné parlamentné voľby prebehli v júli 2021.

Wikipédia: Moldavsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Doprava

12 300 km dlhá cestná sieť je zväčša vyasfaltovaná.

Celková dĺžka železníc v krajine je 1138 km, celá sieť je jednokoľajná a neelektrifikovaná. Väčšina koľajníc ma široký rozchod 1520 mm.

Najdôležitejší prístav je v obci Giurgiuleşti, čo je zároveň aj jediný moldavský prístav na Dunaji. Splavné sú aj niektoré úseky riek Prut a Dnester.

Jediné medzinárodné letisko sa nachádza v Kišiňove (IATA: KIV, ICAO: LUKK),ktoré slúži ako základňa pre národné aerolínie Air Moldova.

Wikipédia: Moldavsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0