Kapverdy

Ostrovy

Súostrovie pozostáva z 9 väčších obývaných ostrovov rozdelených do dvoch skupín:

Ilhas do Barlavento (Náveterné ostrovy), na severe

Santo Antão (779 km²)

Săo Vicente (227 km²)

Wikipédia: Kapverdy – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Dejiny

Keď k brehom týchto ostrovov v roku 1456 dorazili Portugalci, boli Kapverdy neobývané. Portugalci ostrovy postupne využili ako zásobovaciu stanicu na ceste ďalej na juh, neskôr tu začali pestovať cukrovú trstinu. Ostrovy slúžili aj na obchod s otrokmi. Kapverdy boli neobývané až do čias prvej portugalskej kolonizácie. Roku 1456 na ostrov Boa Vista priplával benátsky moreplavec v službách Portugalska Alvise Cadamosto. Väčšiu časť súostrovia odkryl a pomenoval Portugalec António de Noli. Tento muž bol tiež prvým gubernátorom ostrovov.

Wikipédia: Kapverdy – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Politika

Kapverdy sú parlamentnou republikou. Hlavou štátu je prezident volený v priamych a všeobecných voľbách na päťročné funkčné obdobie. V súčasnosti je prezidentom José Maria Pereira Neves, ktorý stojí na čele štátu od roku 2001.

Na čele vlády stojí premiér vymenúvaný prezidentom; spravidla to býva predseda strany, ktorá vyhrá parlamentné voľby.

Výkonnú moc má vláda, ktorá je zodpovedná Ľudovému zhromaždeniu. Vymenúva ju prezident na návrh premiéra.

Zákonodarným orgánom je jednokomorové Národné zhromaždenie (72 poslancov), ktoré vzíde zo všeobecných volieb na päťročné volebné obdobie.

Wikipédia: Kapverdy – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Administratívne rozdelenie

Od roku 2005 sa územie celého štátu delí na 22 administratívnych jednotiek nazývaných concelhos:

Santiago

Tarrafal (1)

São Miguel (2)

Wikipédia: Kapverdy – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Geografia

Kapverdské ostrovy sa nachádzajú v južnej časti severného Atlantiku, skladajú sa z 10 ostrovov a 5 menších ostrovov, ktoré sa zoskupujú do dvoch celkov podla pozície prevládajúcich vetrov:

Barlavento (severné súostrovie, Náveterné) – Santo Antão, São Vicente, Santa Luzia, São Nicolau, Sal, Boa Vista

Sotavento (južné súostrovie, Záveterné) – Maio, Santiago, Fogo, Brava

Všetky ostrovy sú vulkanického pôvodu, jediná historicky aktívna sopka je Pico na ostrove Fogo, ktorá naposledy eruptovala na jar roku 1995. Na ostrovoch sú časté erózie pôdy, krajina má nedostatok vody a je seizmicky aktívna.

Wikipédia: Kapverdy – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Ekonomika

Najdôležitejšie je poľnohospodárstvo. Pre vlastné potreby sa pestuje kukurica, zemiaky, maniok, hrach a na export kokosové orechy, cukrová trstina, banány a datle. Pre poľnohospodárstvo je k dispozícii iba 16 % pôdy.

Veľkú úlohu hrá aj rybolov. Vzhľadom na slabé technické vybavenie domorodcov však väčšina rýb končí v sieťach zahraničných rybárov. S rybolovom súvisí aj rybársky priemysel. Lovia sa najmä tuniaky, okrem rýb sa spracúvajú langusty a homáre.

Na export sú ďalej určené textílie a polotovary na produkciu obuvi a garbiarsky priemysel.

90 % potravín sa dováža. Ďalej k importu patria stroje, lode a elektronika.

Wikipédia: Kapverdy – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Demografia

Skôr ako Kapverdské ostrovy objavili Portugalci, toto územie bolo neobývané. Dnešní obyvatelia sú potomkovia otrokov (Balantovia, Pepelovia, Bidžagovia, černosi z Konga, Ndonga atď.) a portugalských kolonizátorov, janovských a holandských kolonizátorov, sefardských Židov. ¾ obyvateľov sú mulati, zvyšok černosi a len nepatrná časť belosi.

Podľa sčítania ľudu vykonaného v roku 2000 ženy tvorili 51,9 % a muži 48,1 % obyvateľstva. Hlavný ostrov Santiago a samotná metropola Praia sú preľudnené, zatiaľ čo Santo Antão a São Nicolau sa vyľudňujú.

Wikipédia: Kapverdy – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Kultúra

Kapverdská kultúra je zmesou európskych a afrických koreňov.

Jej literatúra je jedna z bohatších v portugalsky hovoriacej Afrike.

Najviac známym hudobným žánrom je folklórny štýl morna, spieva sa kapverdskou kreolčinou a je sprevádzaná klarinetom, husľami, gitarou a cavaquinhom (nástroj pôvodne z Portugalska, malá gitara). Najznámejšou interpretkou tohoto hudobného štýlu je Cesária Évora.

Wikipédia: Kapverdy – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0