Japonsko

Vedeli ste?

Meno Japonska doslova znamená Zem vychádzajúceho slnka: 日 (ni, slnko) 本 (hon, pôvod) 国 (koku, zem/krajina). Čínsky sa tie isté znaky čítajú Ž'-pen-kuo, odtiaľ zrejme pochádzajú súčasné názvy v európskych jazykoch (francúzsky Japon [žapon], anglicky Japan [dž'pan]) aj stredoveký výraz Cipango Marka Pola. Symbolom Japonska je okrem slnečného kotúča aj sopka Fudži (Fudži-san), ktorej niekedy nesprávne hovoria Fudži-jama, čo vzniká zlým čítaním znaku pre horu. (Skoršie japonské čítanie „jama“ bolo nahradené sinojaponským čítaním „san“.)

Wikipédia: Japonsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Dejiny

Dejiny Japonska sa delia na jednotlivé obdobia:

Džómon (縄文時代 10 000 – 300 pr. n. l.)

Jajoi (弥生時代 300 pr. n. l. – 710 n. l.)

Nara (奈良時代 710 – 794)

Wikipédia: Japonsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Geografia

Japonsko je ostrovný štát, ktorý sa nachádza na okraji kontinentálneho šelfu pri východnom pobreží Ázie. Jeho prirodzenú hranicu tvorí more, pričom celková dĺžka hraníc je cca 30 000 km. Na východe a juhu je obmývané Tichým oceánom, na západe Východočínskym morom a Japonským morom a severné pobrežie sa dotýka Ochotského mora. Od pevninskej Južnej Kórey ho delí Kórejský prieliv asi 180 km široký. Ostrovný štát zaberá plochu 377 801 km², tvorenú 4 hlavnými ostrovmi, súostrovím Ryuukyuu a viac ako 3 000 malými ostrovčekmi.

Wikipédia: Japonsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Politika

Japonsko je demokratickým štátom s konštitučnou monarchiou, ktorý je podobný britskému systému.

Cisár je podľa japonskej ústavy, ktorá vstúpila do platnosti 3. mája 1947 symbolom štátu a jednoty ľudu, nie je výslovne hlavou štátu, má však právomoci, ktoré obvykle hlavám štátu prináležia. Najvyšším orgánom štátnej moci je parlament (Gikai) zložený z hornej snemovne poradcov (Sangiin) zloženej z 242 členov volených na 6 rokov a dolnej snemovne reprezentantov (Sugiin) zloženej z 480 členov volených každé 4 roky.

Wikipédia: Japonsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Zaujímavosti

Telefónne búdky sú skoro všade. Ak je potrebné volať z Japonska na Slovensko je treba použiť sivé búdky „International“. Telefonovanie z búdok je oveľa lacnejšie, než volanie z hotelu.

Telefonovanie z mobilného telefónu funguje tiež bez problémov. Jedinou podmienkou je aby telefón podporoval technológiu 3G – (aby vedel pracovať v pásme 2,1 GHz ktoré sa v Japonsku v mobilných sieťach používa). Na Slovensko treba použiť predčíslie +421 (nie +, 0 ani 00) potom smerové číslo mesta (operátora) samozrejme bez začiatočnej 0 a číslo volaného.

Na každej väčšej ulici vo veľkých mestách je automat s nápojmi – pre Japonsko je typický zelený nesladený čaj, alebo minerálna voda.

Wikipédia: Japonsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Slováci, ktorí tu pôsobili

Jozef Forner (* 1905 – † 1983) – salezián, kníhtlačiar, spoluzakladateľ grafickej školy v Tokiu, misionár (misionárom v Japonsku bol 47 rokov).

Jozef Figura (* 1906 – † 2001) – rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár (misionárom v Japonsku bol 65 rokov).

Jozef Heriban (* 1925 – † 2009) – rímskokatolícky kňaz, salezián, biblista, univerzitný profesor.

Wikipédia: Japonsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0