Island

Vedeli ste?

Geologická aktivita Islandu, ktorý sa nachádza v riftovej oblasti medzi tektonickými doskami, zahŕňa gejzíry a časté sopečné erupcie. Vnútrozemie tvorí sopečná plošina, ktorú charakterizujú pieskové a lávové polia, hory a ľadovce, a cez nížiny tečú do mora mnohé ľadovcové rieky. Island je ohrievaný Golfským prúdom a má mierne podnebie napriek tomu, že sa nachádza južne od polárneho kruhu. Vysoká zemepisná šírka a vplyv mora udržujú chladné letá a väčšina ostrovov má polárne podnebie.

Wikipédia: Island – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Dejiny

Prvými obyvateľmi Islandu boli pravdepodobne Nóri a Kelti (írski a škótski), ktorí prichádzali na Island koncom 9. storočia a aj v 10. storočí. Vikingskí náčelníci zakladali tzv. „thingy“, čo boli miestne snemy, ktoré verejne urovnávali spory a konflikty medzi osadníkmi. Okolo roku 930 bol založený Althing a tento národný snem môžeme pokladať za najstarší európsky parlament. Jeho rozhodnutím bolo v rokoch 999 – 1000 prijaté kresťanstvo.

Wikipédia: Island – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Etnické zloženie

Väčšinu obyvateľov tvoria Islanďania germánskeho pôvodu. Ich počet na rozdiel od ostatných európskych národov pomaly stúpa. V poslednom čase sa však vďaka imigrácii cudzincov mení jednoliaty etnický obraz krajiny na multikultúrnu spoločnosť. Do krajiny prichádza veľa prisťahovalcov z iných krajín, ktorí na Island prinášajú nové náboženstvá a zvyky. Veľkej časti z nich sa podarilo získať trvalý pobyt a štátne občianstvo Islandu. V krajine žije oficiálne asi 4% Poliakov (2017). Približne rovnaký je aj počet prisťahovalcov z Filipín. Obe komunity vyznávajú rímskokatolícke náboženstvo.

Wikipédia: Island – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Náboženstvo

Väčšina obyvateľov sa hlási k Islandskej (evanjelickej) cirkvi. Jej príslušníci tvoria takmer 58,6 % obyvateľstva (2023). Island bol až do 16. storočia rímskokatolíckou krajinou a reformáciu tu násilím zaviedli Dáni. Počet katolíkov sa približuje k počtu 10 000. Tvoria ich hlavne prisťahovalci z Poľska, Filipín, Chorvátska, či Latinskej Ameriky. Stúpa aj počet konvertitov islandskej národnosti. Podľa údajov z roku 2009 tu žilo 9 625 rímskych katolíkov (cca 3 % obyvateľstva). V krajine žije aj 2 000 pentekostalistov (0,7 %). Pravoslávnych (prisťahovalcov z Ruska a Srbska) je asi 0,2 %.

Wikipédia: Island – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Kultúra

Islanďania sú hrdí na svoje vikingské korene a veľa z nich môže vysledovať svoj pôvod až k prvým osadníkom, ktorých mená sú zapísané v Knihe osadníkov (Ladnama bok). A pretože súčasná islandčina vychádza priamo zo starej nórčiny, čo bol jazyk Vikingov, môžu stredoveké vikingské ságy ľahko čítať aj dnešní Islanďania.

Na rozdiel od iných severských krajín Islanďania prikladajú relatívne veľkú dôležitosť nezávislosti. V štatistikách Európskej komisie viac než 85% Islanďanov považuje nezávislosť za “veľmi dôležitú” (na porovnanie - 47% Nórov, 49% Dánov a priemer v EÚ 53%). Islanďania majú taktiež veľmi silnú pracovnú etiku - pracujú najdlhšie zo všetkých vyspelých krajín.

Wikipédia: Island – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Zaujímavosti

Island je závislý od zahraničného obchodu (predovšetkým dovoz potravín, aj keď si časť vyprodukujú Islanďania sami).

V roku 930 bol na Islande vytvorený prvý parlament na svete, ktorý okrem krátkeho obdobia v 19. storočí existuje dodnes.

Veľmi dôležitý je rybolov.

Horúce pramene využívajú aj na vykurovanie.

Wikipédia: Island – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Cestovný ruch

Island má najviac výronov pár a plynov i horúcich prameňov na svete. Sústavná horúčava, ktorá sa udržiava pod zemským povrchom, vytvára bublajúce horúce pramene a bahniská. Na Islande nájdeme zaujímavosti hlavne v parku Þingvellir, dostaneme sa v ňom ku jedinečnému jazeru Mývatn, najväčšiemu európskemu ľadovcu Vatnajökull, pestrému južnému pobrežiu a, samozrejme, k vodopádu Gullfoss a gejzíru Strokkur. Najznámejší výver Geysir prepožičal svoje meno gejzírom. Teplú vodu vyvierajúcu z hlbín Zeme využívajú Islanďania na vykurovanie domov a skleníkov.

Wikipédia: Island – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Geotermálna energia

Na Islande sa nachádza najväčší počet termálnych prameňov na Zemi. Na ostrove je cca 800 geotermálnych oblastí a 7 000 termálnych prameňov. Teplé pramene Islanďania využívali od pradávna. Používali ich na pranie bielizne, na kúpanie, niekedy sa v nich aj varilo. Siali tam zeleninu a obilie, ktoré rýchlejšie rástlo. Časom sa uskutočňovali prvé pokusné vrty na horúcu vodu. Prvá budova, ktorá bola vykurovaná geotermálnou vodou sa stala v roku 1930 škola v Reykjavíku. K tomuto potrubiu sa postupne pripájali ďalšie budovy. V súčasnosti už takto kúri 85 % všetkých domácností.

Wikipédia: Island – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Najnovšie dejiny

Island sa pripojil k NATO v roku 1949, americká základňa bola postavená na jeho území v roku 1951, päť rokov po odchode amerických vojsk. V roku 1970 krajina vstúpila do Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA). Keď členovia združenia postupne začali vstupovať do Európskej únie, začala nadobúdať význam zmluva s Úniou. Po hospodárskej kríze v roku 2008 považuje väčšina obyvateľov vstup do EÚ za prospešný. 16. júla 2009 preto krajina podala prihlášku na vstup do EÚ a 27. júla 2010 oficiálne začali prístupové rokovania. Island je súčasťou Schengenského priestoru.

Wikipédia: Island – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0