Indonézia

Vedeli ste?

Indonézske súostrovie bolo významným obchodným centrom najmenej od 7. storočia, keď kráľovstvo Šrívidžaja obchodovalo s Čínou a Indiou. Miestni vládcovia postupne začali preberať indickú kultúru, náboženské a politické modely a hinduistické a budhistické kráľovstvá rozkvitali. Indonézska história bola ovplyvnená snahami cudzích mocností ovládnuť jej prírodné bohatstvo. Moslimskí obchodníci priniesli islam a európski kolonialisti spolu v čase zámorských objavov bojovali o ovládnutie obchodu s korením na Molukách.

Wikipédia: Indonézia – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Etymológia

Názov Indonézia je odvodený od latinského slova Indus znamenajúceho „India“ a gréckeho slova nesos znamenajúceho „ostrov“. Meno bolo prvýkrát použité v 18. storočí, dlho pred vznikom nezávislej Indonézie. V roku 1850 navrhol anglický etnológ George Earl označenie Indunesianovia(Indunesians) a Malayunesiánovia(Malayunesians) pre obyvateľstvo „Indického súostrovia alebo Malajského súostrovia“. V tej istej publikácii Earlov študent James Richardson Logan použil termín Indonézia ako synonymum pre Indické súostrovie. Holandskí akademici venujúci sa východnej Ázii však termín neprebrali.

Wikipédia: Indonézia – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Dejiny

Fosílne pozostatky Homo erectus, niekedy nazývaného človek Jávsky, naznačujú, že Indonézske súostrovie bolo osídlené pred dvoma až pol miliónom rokov.

Austronézania, ktorí v súčasnosti tvoria väčšinu populácie, migrovali do juhovýchodnej Ázie z Taiwanu. Do Indonézie dorazili okolo roku 2000 pred Kr. a s rozširovaním po súostroví začali vytláčať domorodé melanézske obyvateľstvo do oblastí na východe.

Wikipédia: Indonézia – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Politika a vláda

Indonézia je republika s prezidentským systémom. Keďže ide o unitárny štát, politickú moc drží centrálna vláda. Po Suhartovej rezignácii v roku 1998 prešli ústavné inštitúcie významnou transformáciou. Štyri dodatky k ústave z roku 1945 transformovali postavenie zákonodarnej, výkonnej i súdnej moci. Prezident je hlavou štátu, stojí na čele ozbrojených zložiek, vedie domácu vládu a formuluje domácu a zahraničnú politiku. Vymenováva radu ministrov, ktorí nemusia byť zvolenými členmi zákonodarných orgánov. Vo voľbách konaných v roku 2004 volili ľudia prezidenta a viceprezidenta prvýkrát priamo. Prezident môže byť zvolený najviac na dve päťročné funkčné obdobia.

Wikipédia: Indonézia – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Armáda a zahraničná politika

V porovnaní so Sukarnovým anti-imperialistickým postojom voči západným vládam a roztržkám s Malajziou bola indonézska zahraničná politika za Suhartovej vlády „Nového poriadku“ založená na ekonomickej a politickej spolupráci s vyspelými západnými štátmi. Indonézia udržiava blízke vzťahy so svojimi susedmi v Ázii, je zakladajúcim členom ASEANu, Hnutia nezúčastnených krajín, Organizácie islamskej konferencie a východoázijského summitu. V roku 1990 krajina obnovila diplomatické styky s Čínou, ktoré boli prerušené v dôsledkov anti-komunistických čistiek krátko po Suhartovom nástupe do funkcie.

Wikipédia: Indonézia – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Administratívne členenie

Indonéziu tvorí 33 provincií (indonézsky provinsi), z ktorých päť (daerah istimewa) disponuje špeciálnym statusom. Každá provincia má svoje zákonodarné orgány a guvernéra. Provincia sa delí na kraje (kabupaten) a mestá (kota), ktoré sú tvorené okresmi (kecamatan) a tie ďalej zoskupeniami dedín (desa alebo kelurahan). Po prijatí legislatívy garantujúcej regionálnu autonómiu v roku 2001 sa regentstvá a mestá stali kľúčovými administratívnymi zložkami štátu, pretože poskytujú väčšinu verejných služieb. Na čele dedinskej správy stojí volený starosta (lurah alebo kepala desa), ktorý ovplyvňuje záležitosti bežného života v dedine.

Wikipédia: Indonézia – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Geografia

Indonéziu tvorí 17 508 ostrovov, z ktorých je asi 6000 obývaných. Ostrovy sa nachádzajú na oboch stranách rovníka. Najväčšími sú Jáva, Sumatra, Kalimantan (indonézska časť Bornea), Nová Guinea (zdieľaná s Papuou-Novou Guineou) a Celebes. Na pevnine susedí Indonézia s Malajziou na ostrovoch Borneo a Sebatik; s Papuou-Novou Guineou na ostrove Nová Guinea a s Východným Timorom na ostrove Timor. Na severe susedí cez morské úžiny tiež s Filipínami a Singapurom a na juhu s Austráliou. Hlavné mesto Jakarta sa nachádza na Jáve a je najväčším mestom Indonézie. Ďalšími veľkými mestami Indonézie sú Surabaja, Bandung, Medan a Semarang.

Wikipédia: Indonézia – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Životné prostredie

Vďaka veľkosti, tropickej klíme a ostrovnému charakteru dosahuje indonézska príroda druhú najvyššiu mieru biodiverzity na svete (po Brazílii). Indonézska flóra je zmesou ázijských a austrálskych druhov. Ostrovy Sundského šelfu (Sumatra, Jáva, Borneo a Bali), predtým prepojené s ázijskou pevninou, sú charakteristické bohatou ázijskú faunou. Indonézia je domovom mnohých druhov veľkých zvierat, ako sú tigre, nosorožce, orangutany, slony a leopardy, ale počty prežívajúcich zástupcov drasticky klesli a niektoré druhy sú teraz kriticky ohrozené. Približne 60 % územia zaberajú lesy.

Wikipédia: Indonézia – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Ekonomika

Indonézia je najväčšou ekonomikou juhovýchodnej Ázie a tiež členom skupiny dvadsiatich najväčších svetových ekonomík G-20. Odhadovaný HDP bol v roku 2007 408 mld USD (1038 mld USD podľa parity kúpnej sily), v prepočte na jedného obyvateľa teda 1812 USD (4616 USD podľa parity kúpnej sily). Sektor služieb vytvára 45,3 %, priemysel 40,7 % a poľnohospodárstvo 14 % HDP (2005). V poľnohospodárstve však pracuje 44,3 % obyvateľstva, t. j. asi 95 miliónov osôb. V službách pracuje 36,9 % obyvateľov a v priemysle 18,8 %.

Wikipédia: Indonézia – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0