Holandsko

Vedeli ste?

Na východe hraničí s Nemeckom a na juhu s Belgickom. Zo severozápadu krajinu obmýva Severné more. Rozloha Holandska je 41 526 km², pričom približne 6 500 km² krajiny vzniklo vysúšaním mora. Takéto územia sa nazývajú poldre.

Hlavným (hoofdstad) a najväčším mestom Holandska je Amsterdam. Sídlom holandského parlamentu, vlády i monarchu (regeringszetel) je však Haag.

Wikipédia: Holandsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Meno

Oficiálny holandský názov krajiny je „Nederland“, čo možno preložiť ako „nízko ležiacu zem“. Od toho je odvodené pomenovanie krajiny v iných jazykoch: „Nizozemsko“ v češtine, „Netherlands“ v angličtine, „Niederlande“ v nemčine, „Pays-Bas“ vo francúzštine atď.

V niektorých jazykoch, vrátane slovenčiny, má štát názov odvodený od regiónu Holland. Holland bolo jedno z historických grófstiev, ktoré pozostávalo z dnešných provincií Severný Holland a Južný Holland. Ekonomická sila a dôležitosť tohto regiónu viedli k tomu, že mnohé z krajín sveta nazývajú krajinu práve Holandskom.

V slovenčine sa v súčasnosti celý štát od roku 1581/1815/1830 nazýva „Holandsko“ - pozri aj Nizozemsko.

Wikipédia: Holandsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Geografia

Holandsko je nížinatá krajina, pričom väčšina krajiny tvorí rovina. Hornatá krajina sa nachádza iba v strede krajiny a na juhovýchodnom výbežku krajiny, kde vrásnením vznikli menšie hornaté vyvýšeniny. Najvyššie položeným bodom Holandska je vrch Vaalserberg, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške iba 322,7 m.

Vyše tretina územia Holandska leží nižšie ako je hladina mora. Bez dún (ich maximálna výška nepresahuje 57 m) a pobrežných hrádzí by časť Holandska zaliali vody Severného mora, Rýna, Másy a Šeldy.

Wikipédia: Holandsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Podnebie

V Holandsku prevláda oceánske podnebie, ktoré je príznačné pre krajiny západnej a severnej Európy. Podnebie ovplyvňuje teplý morský prúd v Atlantickom oceáne. Ten spôsobuje, že zimy sú relatívne teplé, ale naopak letá veľmi teplé nie sú. Ročný úhrn zrážok je pomerne vysoký a pohybuje sa v rozmedzí 750 až 850 mm. Priemerné teploty v januári sú okolo 1,7 °C a priemerná júnová teplota je približne 17 °C.

Vo vnútrozemí sa často objavujú hmly a vanie silný vietor. Na pobreží sa často vyskytujú búrky, ktoré môžu spôsobiť záplavy. Iba šesť dní v roku je v Holandsku bezvetrie.

Wikipédia: Holandsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Dejiny Holandska

Územie dnešného Holandska je severnou časťou historického Nizozemska. V staroveku tam sídlili germánske a keltské kmene, ktoré súperili o moc. V 1. storočí pred Kr. ho čiastočne ovládli Rimania, v 8. storočí sa stalo súčasťou Franskej ríše. V 10. storočí sa krajina rozdrobila na jednotlivé kniežatstvá, pričom od 12. storočia vznikali mestá, prekvital obchod a remeslá.

Po niekoľkých pokusoch o zjednotenie sa celé územie Holandska dostalo roku 1477 do rúk Habsburgovcov.

Wikipédia: Holandsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Administratívne členenie

Holandsko je rozdelené na dvanásť administratívnych regiónov, ktoré sa nazývajú provincie. Na čele každej provincie stojí guvernér, ktorého oficiálne meno je „Commissaris der Koningin“. Jednotlivé provincie zo severu na juh sú:

Frízsko (Friesland): leží na severozápade krajiny; hlavné a najväčšie mesto: Leeuwarden

Groningen: leží na severovýchode krajiny; hlavné a najväčšie mesto: Groningen

Drenthe: leží na juh od Groningenu, hlavné a najväčšie mesto: Assen

Wikipédia: Holandsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Obyvateľstvo

V Holandsku podľa údajov z roku 2018 žilo približne 17 400 000 obyvateľov, pričom celková hustota zaľudnenia dosahuje približne 397ľudí na km². Holandsko je krajinou s 31. najvyššou hustotou zaľudnenia na svete (odhad z r. 2017). Približne 66 % z celkovej populácie žije v mestách. Najväčším a zároveň hlavným mestom je Amsterdam s 735 562 obyvateľmi; nasleduje Rotterdam s 599 651 obyvateľmi, jeden z najväčších prístavov na svete; nasleduje administratívne centrum krajiny Haag (463 826) a štvoricu uzatvára Utrecht s populáciou 265 151 ľudí. Šestnásť ďalších miest má populáciu medzi 100 a 200 tisíc ľuďmi.

Wikipédia: Holandsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Kultúra

Holandsko je známe tradíciou maliarskeho umenia. Flámski a holandskí maliari 15. až 17. storočia (Flámsko je dnes geografickou súčasťou Belgicka) ako napríklad Peter Paul Rubens, Rembrandt Van Rijn sú ťažiskovými prispievateľmi do kultúrno-historického pokladu Holandska. V neskoršej dobe našlo Holandsko maliarskeho génia v osobe Vincenta Van Gogha.

Holandskú kultúru poznačuje silná tradícia kultúrnej tolerancie a liberalizmu.

Holandsko patrí v rámci svetovej úrovne k strediskám elektronickej hudobnej scény.

Wikipédia: Holandsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Ekonomika

Holandsko je otvorená ekonomika s obmedzenými štátnymi zásahmi od 80. rokov. Je 17. najväčšou ekonomikou na svete podľa HDP na obyvateľa (rok 2021).

Základom holandského hospodárstva je priemysel, obchod a doprava, určitú rolu hrá aj poľnohospodárstvo. Z priemyselnej produkcie je dominantným spracovateľský priemysel, chemický priemysel, spracovanie ropy a elektrotechnický priemysel.

Ekonomika Holandska do značnej miery prosperuje z otvorenosti a liberálneho prístupu (napríklad v Amsterdame žije viac než 180 národností).

Wikipédia: Holandsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0