Gruzínsko
Hlavné mesto: Tbilisi · Juhozápadná Ázia
Gruzínsko (v slovenčine do roku 2000 dlhý tvar Gruzínska republika; po gruzínsky: საქართველო – transliterácia: Sakartvelo) je štát v juhozápadnej Ázii.
Foto: Marcin Konsek, CC BY-SA 4.0 · zdroj
This is a photo of a cultural heritage monument in Georgia identified by the ID
Foto: Diego Delso, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Foto: Olga1969, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Prírodné podmienky
Krajina je charakteristická veľmi členitým povrchom. Pohoria a vrchoviny zaberajú 80 % rozlohy štátu. Severnú časť vypĺňa pohorie Veľký Kaukaz, z ktorého smerom na juh vybiehajú horské chrbty. Najvyššie vrchy dosahujú výšku nad 5 000 metrov nad morom. Cez vysokohorské priesmyky Kaukazu v tejto oblasti vedú cesty spájajúce Predkaukazsko so Zakaukazskom. Južnú časť Gruzínska vypĺňa vulkanická Juhogruzínska náhorná plošina, ktorej okrajové časti tvorí Malý Kaukaz.
Západná časť zníženiny medzi Malým a Veľkým Kaukazom klesá k Čiernemu moru.
Wikipédia: Gruzínsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Foto: neznámy autor, CC BY-SA 3.0 · zdroj
Dejiny
V krajine sa nachádzajú známky toho, že bola osídlená od najstarších čias. Prvé známe štátne útvary sa na jeho území sformovali v 6. a 3. storočí pred Kr. Kolchidské kráľovstvo na západe a Iberské kráľovstvo na východe poznali už starovekí Gréci. Kráľovstvá sa stali súčasťou Rímskej ríše v 1. storočí nášho letopočtu.
Wikipédia: Gruzínsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Jvari monastery, Miskheta, Georgia
Foto: Diego Delso, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Hospodárstvo
Ekonomika je ako u väčšiny postsovietskych republík značne poznačená stratou odbytísk a prerušením dlhodobých ekonomických väzieb. Hospodárstvo sa momentálne zakladá na kvalitnom poľnohospodárstve pestujúcom subtropické plodiny, sčasti taktiež na ťažobnom, ľahkom a chemickom priemysle. Je závislé od dodávok energií zo zahraničia. Po rozpade ZSSR krajina čelila veľkým problémom so zločinnosťou a neplatením daní. Od roku 1995 sa krajina snaží riešiť ekonomické problémy reformami, ktoré by ju priblížili západoeurópskym krajinám.
Wikipédia: Gruzínsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Adžarsko, Abcházsko a Južné Osetsko
Abcházsko je separatistická republika v severnej časti krajiny s hlavným mestom Suchumi podporovaná Ruskou federáciou. Podobné boje za oddelenie prebehli aj v Južnom Osetsku s takmer rovnakým výsledkom. Oblasti kontrolované čiastočne Ruskou armádou čiastočne miestnymi polovojenskými jednotkami sa stali rajom pre organizovaný zločin. Neskôr sa konfrontácie Gruzínskej vlády s menšinami prejavili v Adžarsku, táto časť krajiny tiež vyzerala ako samostatná republika tolerovaná Ruskom. Všetko sa však zmenilo po nástupe Michaila Saakašviliho na prezidentský post.
Wikipédia: Gruzínsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Demografia
Gruzínsky národ vznikol spojením národov Iberov a Kolchov, ktorí tu sídlili už od staroveku. V staroveku však oblasť pri Čiernom mori kolonizovali i Gréci, ktorí tu žijú dodnes. Počas Rímskej a Byzantskej doby sa Gruzínsko a Arménsko stávali predmetmi konfliktov medzi dvoma svetovými impériami, Rímskou (neskôr Východorímskou, Byzantskou) a Partskou (neskôr Perzskou) ríšou. Keď v r. 330 krajina prijala kresťanstvo, začal sa zároveň formovať gruzínsky národ. Názov Gruzínsko pochádza od sv. Juraja (Georgios).
Wikipédia: Gruzínsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0