Fínsko
Hlavné mesto: Helsinki · Severná Európa
Fínsko, dlhý tvar Fínska republika, (vo fínčine Suomen tasavalta, vo švédčine Republiken Finland) je severský štát v severnej Európe, ktorý obmýva Baltské more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe.
Foto: kallerna, CC BY-SA 3.0 · zdroj
Midsummer festival bonfire closeup (Mäntsälä, Finland)
Foto: Janne Karaste, CC BY-SA 3.0 · zdroj
VR-Yhtymä Oy Sr1 3015 crosses the lift bridge north of Kuopio (Finland) with a southbound lumber train.
Foto: Kabelleger / David Gubler, CC BY-SA 4.0 · zdroj
DTM car Mercedes-Benz AMG 2006 (C-Class, W203), Mika Häkkinen (driver).
Foto: user:AngMoKio, CC BY-SA 2.5 · zdroj
Prírodné podmienky
Fínsko má rozlohu 338 145 km². Z toho 10% tvorí vodná plocha, 69% lesy (hlavne ihličnaté), 8% obrábaná pôda a 13% iné. Je 7. najväčšou krajinou v Európe. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km².
Fínsko je označované ako krajina tisícich jazier a ostrovov. Vo Fínskej jazernej pahorkatine sa nachádza viac ako 60 000 jazier, čo je najväčšia koncentrácia na Zemi. Nachádza sa tu 187 888 jazier a 179 584 ostrovov.
Wikipédia: Fínsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
A pedestrian underpass beneath Kerava railway station in Kerava, Finland in 2022 June.
Foto: Ximonic (Simo Räsänen), CC BY-SA 4.0 · zdroj
Dark bay Finnhorse gelding with rider in Yyteri beach, Pori, Finland.
Foto: kallerna, CC BY-SA 3.0 · zdroj
Lake Kauklaistenjärvi seen from birdwatching tower, Lappi, Rauma, Finland.
Foto: kallerna, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Dejiny
Archeologické nálezy dokazujú, že oblasť, ktorá dnes patrí Fínsku, bola obývaná už v 8. tisícročí pred Kr. počas doby kamennej, keď sa stiahol ľadovec po poslednej dobe ľadovej. Predpokladá sa, že prví obyvatelia boli lovci, ktorí žili hlavne z toho, čo ponúkal les a more. Hrnčiarstvo je doložené už zo šiesteho tisícročia pred Kr.
Rozšírenie azbestov a mastencov z východného Fínska a nálezy kremeňa z južnej Škandinávie a Ruska, dlát od Onežského jazera a hrotov oštepov zo severnej Škandinávie potvrdzujú existenciu čulého výmenného systému.
Wikipédia: Fínsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Sunrise at Isojärvi, Pomarkku.
Foto: kallerna, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Birch forest near Lake Joutsijärvi, Kullaa, Finland.
Foto: kallerna, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Sunset in Isojärvi, Pomarkku.
Foto: kallerna, CC BY-SA 4.0 · zdroj
Politika
Fínska politika je založená na parlamentnom systéme, aj keď prezident má tiež určité právomoci. Väčšina výkonnej moci je sústredená v rukách vlády (Štátna rada), ktorú vedie predseda vlády vybraný parlamentom. Štátna rada sa skladá z predsedu, ministrov jednotlivých ministerstiev centrálnej vlády, ako aj z úradnej moci Kancelára pre spravodlivosť, ktorý je najvyšším ochrancom práv vo Fínsku a dohliada na zákonnosť správania sa verejných predstaviteľov a dodržiavanie základných ľudských práv.
Podľa fínskej Ústavy je najvyššou legislatívnou autoritou jednokomorový parlament (po fínsky Eduskunta).
Wikipédia: Fínsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Provincie
Dnes má Fínsko šesť administratívnych provincií (po fínsky lääni). Právomoc provincie je súčasťou výkonnej moci národnej vlády. Systém zostal bez veľkých zmien prakticky od svojho vzniku v roku 1634 až do nového rozdelenia na väčšie provincie v roku 1997. Od tej doby sa používa toto členenie:
Južné Fínsko
Západné Fínsko
Východné Fínsko
Wikipédia: Fínsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Hospodárstvo
Fínsko má vysoko industrializovanú ekonomiku s voľným trhom. Na hlavu vyprodukuje zhruba rovnako ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko alebo Taliansko. Životný štandard vo Fínsku je vysoký. Kľúčovým ekonomickým sektorom je priemyselná výroba, hlavne spracovanie dreva a kovov, strojárstvo a odvetvie telekomunikácií (napríklad firma Nokia) a elektroniky. Obchod je dôležitou súčasťou, vyváža sa takmer tretina z HDP. Okrem dreva a niekoľkých nerastov je Fínsko závislé od dovozu surovín, energie a niektorých polotovarov vyrábaného tovaru.
Wikipédia: Fínsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Demografia
Vo Fínsku sú dva úradné jazyky: fínčina, ktorou hovorí 92 % obyvateľov, a švédčina, materinský jazyk pre 5,5 % populácie. Etnickí Fíni a fínski Švédi tvoria, ako sa to všeobecne prezentuje, spoločný národ. Fínski Švédi žijú najmä v pobrežných oblastiach. Vďaka tomu je medzi etnickými Fínmi a fínskymi Švédmi jemný kultúrny rozdiel, keď etnickí Fíni sú skôr zameraní na jazerá a les a fínskym Švédom patrí skôr pobrežná kultúra. Táto diferenciácia je veľmi malá a vo všeobecnosti menšia ako rozdiely medzi kultúrami východného a západného Fínska.
Ďalšími menšinovými jazykmi sú ruština a estónčina. V Laponsku žije asi 7 000 Laponcov (alebo tiež Sámovia) s vlastným ugrofínskym jazykom Sámi.
Wikipédia: Fínsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Kultúra
Stará fínska kultúra vychádza z pôvodného fínskeho pohanstva. Vianočné darčeky deťom nosí Joulupukki, miestny variant Svätého Mikuláša.
Národným fínskym eposom je Kalevala. Zo spisovateľov spomenieme Miku Waltariho a Tove Janssonovú, autorku obľúbených rozprávok o Mumínkoch. Fínskym národným hudobným nástrojom je strunové kantele. Za najväčšieho fínskeho skladateľa sa považuje Jean Sibelius. Podobne najväčší architekt bol Alvar Aalto. Veľmi obľúbený je medzi Fínmi šport, úspešnejšími športovcami boli či sú napríklad Paavo Nurmi, Teemu Selanne, Timo Salonen či Mika Häkkinen. Sauna patrí neodmysliteľne k životu každého Fína. Vo Fínsku je sauna štandardným vybavením domácnosti.
Wikipédia: Fínsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0
Zdravotníctvo
Je na vysokej úrovni. Veľmi dobre fungujú súkromné i štátne zdravotnícke zariadenia. Oba typy poskytujú ošetrenie za poplatok. Ceny lekárskych úkonov sa pohybujú od 35 eur (návšteva u praktického lekára) do 65 eur (návšteva u špecialistu). Lieky a liečivá pre osobnú potrebu si môže občan Slovenska doviezť maximálne na dobu 3 mesiacov.
Wikipédia: Fínsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0