Eswatini

Vedeli ste?

Obyvateľstvo tvoria najmä etnickí Svazijci. Prevládajúcim jazykom je svazijčina (v rodnom jazyku siSwati). Svazijci založili svoje kráľovstvo v polovici 18. storočia pod vládou Ngwaneho III. Krajina a Svazijci majú svoje meno po Mswatim II., kráľovi z 19. storočia, za ktorého vlády sa krajina rozšírila a zjednotila; jej hranice boli vytýčené v roku 1881 uprostred bojov o Afriku. Po druhej búrskej vojne bolo kráľovstvo pod názvom Svazijsko od roku 1903 územím britského vrchného komisariátu až do získania úplnej nezávislosti 6. septembra 1968. V apríli 2018 bol oficiálny názov zmenený zo Svazijského kráľovstva na Eswatinské kráľovstvo, čo odráža názov bežne používaný vo svazijčine.

Wikipédia: Eswatini – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Dejiny

Boli nájdené artefakty, ktoré poukazujú na ľudskú činnosť z mladšej doby kamennej, približne spred 200 000 rokov. V celej krajine sa nachádzajú praveké skalné maľby spred približne 27 000 rokov až po 19. storočie.

Najstaršími známymi obyvateľmi tohto regiónu boli lovci a zberači Khoisanovia. Počas veľkej migrácie Bantuov ich z veľkej časti nahradili Nguniovia. Tieto národy pochádzali z oblasti Veľkých jazier vo východnej a strednej Afrike. Dôkazy o poľnohospodárstve a používaní železa pochádzajú približne zo 4. storočia. Ľudia hovoriaci jazykmi predkov súčasných jazykov Sotho a Nguni sa začali usadzovať najneskôr v 11. storočí.

Wikipédia: Eswatini – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Geografia

Malé vnútrozemské Eswatinské kráľovstvo s rozlohou 17 364 km² sa nachádza približne na 26°30' j. z. š. a 31°30' v. z. d. a na severe, západe a juhu hraničí s Južnou Afrikou a na východe s Mozambikom. Pozdĺž východnej hranice s Mozambikom sa tiahne pohorie Lebombo, horský hrebeň s nadmorskou výškou približne 600 m. Pohorie je rozčlenené kaňonmi troch riek: Ngwavuma, Usutu a Mbuluzi. Západná hranica s priemernou nadmorskou výškou 1 200 metrov leží na okraji zrázu.

Eswatini je rozdelené na štyri geografické regióny.

Wikipédia: Eswatini – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Politika

V čele krajiny stojí kráľ. Od roku 1986 to je Mswati III., ktorý nahradil svojho predchodcu Sobhuzu II. Keď sa v roku 1986 stal kráľom Mswati III., ležala pred ním krajina rozdelená medzi belošskú menšinu, ktorá si chcela podržať nadvládu, a černošskú väčšinu, ktorá chcela rozšíriť svoje práva. Budúcnosť Svazijska značne ovplyvnia historické zmeny odohrávajúce sa za hranicami Juhoafrickej republiky, ktorej ľud si roku 1994 zvolil svojho prvého černošského prezidenta Nelsona Mandelu. Napriek tomu že oficiálne existuje senát o počte 30 členov, Svazijsko je absolutistickou diarchiou, kde spoločnými hlavami štátu sú podľa tradície kráľ a jeho matka.

Wikipédia: Eswatini – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Hospodárstvo

Svazijsko je rozvojový štát s prevahou poľnohospodárstva. Z nerastných surovín sa ťaží čierne uhlie, nasledujú diamanty, železná ruda, zlato, cín a azbest. Význam má výroba cukru a produkcia dreva. Pestuje sa cukrová trstina, tabak, kukurica, ryža, bavlna a citrusy. Chová sa hovädzí dobytok, kozy a hydina. Veľká časť Svazijčanov pracuje v zlatonosných baniach za hranicami v Juhoafrickej republike.

Wikipédia: Eswatini – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Náboženstvo

Podľa štatistiky z roku 2015 je náboženská príslušnosť v Svazijsku nasledovná: kresťania 90 % (africkí sionisti – synkretizmus kresťanstva a tradičného kultu predkov – 40 %, rímskokatolícki 20 %, ostatní 30 % – anglikáni, metodisti, Cirkev Ježiša Krista, Jehovovi svedkovia), moslimovia 2 %, ostatné 8 % (Baha'i, budhisti, hinduisti, tradičné viery, židia). Africký sionizmus má vo Svazijsku veľký vplyv, pretože spája tradičné svazijské náboženstvo (viera v boha Mvelincantiho, kult predkov, obetovanie duchom) s masovo rozšíreným kresťanstvom a zaisťuje tak kultúrno-náboženskú kontinuitu.

Wikipédia: Eswatini – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0