Estónsko

Vedeli ste?

Od roku 2004 je Estónsko členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2011 je 17. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo estónsku korunu.

Wikipédia: Estónsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Dejiny

Prvá možnosť na osídlenie Estónska sa naskytla, keď približne pred 10 000 – 14 000 rokmi z územia ustúpil kontinentálny ľadovec. Najstaršie známe osídlenie v Estónsku bolo objavené pozdĺž rieky Pärnu, v blízkosti mestečka Sindi (pri dedine Pulli na pravom brehu rieky Pärnu). Toto sídlisko vzniklo niekedy v 8. tisícročí pred Kr.

Estónsko prijalo kresťanstvo po dobytí južnej časti Estónska nemeckým križiackym Rádom mečových bratov a severnej časti Dánskom. Reformáciou sa kresťanské obyvateľstvo ďalej vyprofilovalo a prijalo luteranizmus.

Wikipédia: Estónsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Politické usporiadanie

Estónsko je parlamentnou demokraciou, na čele ktorej stojí prezident volený jednokomorovým parlamentom. Funkčné obdobie prezidenta je 5 rokov a jedna osoba môže byť prezidentom najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. Vládu zostavuje premiér menovaný prezidentom. Počet ministrov nie je pevne daný, napr. v roku 2005 mal kabinet 15 členov. Vládu vymenúva prezident po jej schválení parlamentom.

Zákonodarná moc je v rukách jednokomorového parlamentu nazývaného Riigikogu. Parlament má 101 poslancov a je volený vo všeobecných parlamentných voľbách, ktoré sa konajú každé 4 roky.

Wikipédia: Estónsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Prírodné pomery

Estónsko leží na východnom pobreží Baltského mora (po estónsky Läänemeri) v severozápadnej časti Východoeurópskej roviny medzi 57,3° a 59,5° severnej šírky a 21,5° a 28,1° východnej dĺžky. Priemerná nadmorská výška dosahuje iba 50 m n. m. Najvyšším bodom krajiny je Suur Munamägi na juhozápade (318 m n. m.).

Nerastné bohatstvo je malé, hospodárske využitie majú iba ložiská ropných bridlíc a vápenca. 47 % rozlohy krajiny pokrývajú lesy. V Estónsku sa nachádza viac ako 1 400 jazier a značné množstvo močiarov a rašelinísk.

Wikipédia: Estónsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Hospodárstvo

Po získaní nezávislosti v roku 1991 sa Estónsko významnou mierou sústredilo na obnovu hospodárstva krajiny a naštartovanie hospodárskeho rastu. V roku 1992 uviedlo do obehu vlastnú voľne zameniteľnú menu – estónsku korunu (eesti kroon, EEK), ktorá nahradila rubeľ. Nová mena bola pevne nadviazaná na nemeckú marku v kurze 8 EEK = 1 DEM. Keď Nemecko nahradilo marku eurom, bol kurz zmenený na 15,6466 EEK za 1 euro. Nasledovala rozsiahla privatizácia, vrátane privatizácie telekomunikácií, železníc a energetiky.

Wikipédia: Estónsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Školstvo

Základné školy sú v Estónsku deväťročné (7 – 16 rokov) a sú povinné pre všetkých. Žiaci, ktorí absolvujú základnú školu, dostanú certifikát, ktorý im dáva právo pokračovať v ďalšom vzdelávaní. Existujú dva varianty ďalšieho štúdia (obidva po troch rokoch štúdia). Prvým z variantov sú všeobecné vzdelávacie školy (gymnáziá), druhým odbornovzdelávacie školy. Bezprostredne po vyštudovaní gymnázia dostanú študenti certifikát, ktorý im dáva možnosť študovať ďalej. Vyššie vzdelávanie je zabezpečované univerzitami a takisto inštitúciami vyššieho vzdelávania.

Wikipédia: Estónsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Obyvateľstvo

Etnickí Estónci tvoria takmer 70 % obyvateľstva. Prvá a druhá generácia imigrantov z rôznych častí bývalého Sovietskeho zväzu, najmä z Ruska, predstavuje väčšinu zo zvyšných 30 %. Po rusky hovoriaca menšina sa nachádza v hlavnom meste Tallinn a v priemyselných oblastiach na severovýchode Estónska (Ida-Virumaa). Za zmienku stojí aj nepočetná fínska menšina.

Úradným jazykom je estónčina, uralský jazyk blízky fínskemu. Ruština nemá postavenie úradnej reči, ale väčšina ľudí vo veku 30 – 70 rokov jej aspoň rozumie, pretože bola povinným jazykom v školách v časoch, keď Estónsko bolo súčasťou Sovietskeho zväzu. Mladší ľudia väčšinou hovoria dobre po anglicky.

Wikipédia: Estónsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Náboženstvo

Estónci sú z veľkej väčšiny bez vyznania a vplyv cirkví je pomerne malý. Prevládajúcim náboženstvom etnických Estóncov je kresťanstvo, predstavované Evanjelickou luteránskou cirkvou v Estónsku. Väčšina veriacich patriacich k ruskej menšine sa hlási k ruskej pravoslávnej cirkvi.

V súčasnosti sa k rôznym cirkvám hlási 31 % dospelého obyvateľstva, pričom rozdelenie je nasledujúce:

15 % estónska luteránska evanjelická cirkev

14 % pravoslávna cirkev

Wikipédia: Estónsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0