Čierna Hora

Vedeli ste?

Čierna Hora vyhlásila nezávislosť 3. júna 2006 na základe referenda uskutočneného 21. mája 2006. V rokoch 1918 – 1992 bola súčasťou Juhoslávie ako Socialistická republika Čierna Hora (1943 – 1992). Súčasťou Juhoslávie zotrvala aj v rokoch 1992 – 2003, ako jediná z bývalých zväzových republík Juhoslávie (okrem Srbska). V rokoch 2003 – 2006 bola súčasťou Srbska a Čiernej Hory. V rokoch 1992 – 2006 vystupovala ako Republika Čierna Hora.

Čierna Hora je klasifikovaná Svetovou bankou ako krajina so strednými príjmami a od 28. júna 2006 je 192. členskou krajinou OSN.

Wikipédia: Čierna Hora – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Geografia

Čierna Hora je hornatá krajina posiata krasovými oblasťami. Hoci je jednou z najmenších krajín Európy (s rozlohou 14 026 km²), reliéf je nesmierne rozmanitý. Najvyšší vrch Čiernej Hory Zla Kolata leží na hraniciach s Albánskom a má nadmorskú výšku 2 534 m n. m.. Väčšinu územia tvorí Dinárske pohorie s planinami. Tiež nížiny pri Skadarskom jazere a v údolí rieky Zeta a Tara. Skadarské jazero, ktoré je najväčším jazerom Balkánu leží na hraniciach s Albánskom. Zo Skadarského jazera vyteká rieka Bojana, ktorá tvorí časť čiernohorsko-albánskej hranice.

Wikipédia: Čierna Hora – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Administratívne rozdelenie

Čierna Hora je rozdelená na 21 obcí (po čiernohorsky opština):

Obec Andrijevica

Obec Bar

Obec Berane

Wikipédia: Čierna Hora – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Demografia

Hlavný článok: Demografia Čiernej Hory

Podľa výsledkov najnovšieho sčítania (2011) žije v Čiernej Hore 620 029 obyvateľov. V etnickom zložení nastávajú presuny najmä medzi kategóriou Srbi a Čiernohorci, čo súvisí so vznikom Čiernej Hory ako nezávislého štátu a meniacim sa presvedčením obyvateľstva o etnickej príslušnosti. Čiernohorci v druhom sčítaní po sebe tvoria menej ako polovicu obyvateľstva.

Etnické zloženie podľa sčítania obyvateľstva (2011):

Väčšina obyvateľov hovorí po srbsky.

Wikipédia: Čierna Hora – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Podnebie

Pobrežie Čiernej Hory sa nachádza v subtropickom podnebnom pásme. Má stredomorskú klímu (mediteránnu) so suchými a horúcimi letami, miernou a daždivou zimou. Podnebie je vlhké, lebo hory zachytávajú vzdušné prúdy z mora, ktoré sa tu dvíhajú a tým ochladzujú. V horách čiernohorského vnútrozemia panuje horská klíma.

Wikipédia: Čierna Hora – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Flóra

Na teplom jadranskom pobreží je rozvinutá vždyzelená stredomorská vegetácia, zatiaľ čo vo vysokých vrchoch sa rozvinula vysokohorská, alpínska vegetácia. Horná hranica vždyzelenej vegetácie leží v nadmorskej výške 300 až 400 m n. m. Najviac rozšírený je porast typu macchie, zastúpený vždyzelenými krami a zakrpatenými stromami. Vo výške 300 až 400 m n. m. vždyzelená vegetácia prechádza do pásma krov a riedkych lesov. V minulosti tu rástlo omnoho viac stromov, dnes je na jadranskom pobreží veľa vrchov holých, drevo bolo použité na výstavbu lodí.

Wikipédia: Čierna Hora – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Cestovný ruch

Od otvorenia hraníc v roku 2002 sa cestovný ruch začína pomaly rozvíjať. Krajina je veľmi obľúbená hlavne slovenskými a českými turistami, ktorí sú „presýtení“ Chorvátskom. Veľká časť zisku teda plynie práve z cestovného ruchu.

Wikipédia: Čierna Hora – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Dejiny

Hlavný článok: Dejiny Čiernej Hory

Zaujímavosťou je, že Čierna Hora zostala nezávislou aj po rozšírení Osmanskej ríše na Balkánsky polostrov.

Po referende v roku 1992 vznikla Juhoslovanská zväzová republika. V ňom sa rozhodlo o udržaní zväzku so Srbskom. Napomohli k tomu dva rozhodujúce faktory, Čiernohorci videli horúčkovitý proces bránenia celistvosti Juhoslávie (ktorú Srbi bránili za pomoci armády) a tiež, že v Čiernej Hore žije veľa Srbov. 4. februára 2003 sa krajina Juhoslovanská zväzová republika transformovala na Srbsko a Čiernu Horu. 21. mája 2006 sa však opätovne uskutočnilo referendum.

Wikipédia: Čierna Hora – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Zaujímavosti

Krajina dostala prívlastok najekologickejšia krajina sveta.

Po vyhlásení nezávislosti prišlo Srbsko o pobrežie Jadranského mora.

Národný park Biogradska gora, ktorý sa rozprestiera na 54 km² nedotknutého lesa.

Wikipédia: Čierna Hora – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0