Bosna a Hercegovina

Dejiny

Územie republiky Bosny a Hercegoviny tvoria dve historické krajiny, ktorých dejiny sa prelínajú. V južnej časti Bosnianskeho kráľovstva sa v 15. storočí osamostatnilo vojvodstvo Hercegovina. V 2. polovici 15. storočia boli Bosna aj Hercegovina obsadené Turkami a v roku 1583 navzájom spojené.

Národno-oslobodzovací boj tunajšieho obyvateľstva proti tureckej nadvláde vyvrcholil povstaním (1875-1878), ktoré malo medzinárodné dôsledky. Od roku 1878 bola Bosna a Hercegovina spravovaná Rakúsko-Uhorskom a roku 1908 ním bola anektovaná. 28. júna 1914 bol v Sarajeve vykonaný atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este.

Wikipédia: Bosna a Hercegovina – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Geografia

Bosna a Hercegovina sa nachádza na západe Balkánskeho polostrova, oddeľuje Chorvátsko od Dubrovnika, má len asi 12 km mora (mesto Neum). Má prevažne hornatý krasový povrch, nížiny len na severe pozdĺž rieky Sávy.

Okolo 90 % územia pokrývajú Dináre členené riekami na jednotlivé masívy a

pohoria (Grmeči, Klekovača, Kunjevača, Vitorog, Čabulja Bjelašnica, Ozren, Jahoriná, Javor, Maljeviča, Javornik a i.), najvyššie v Sutjesne (Bosanski Maglić, 2 386 m). Dominantou sú mnohé krasové útvary. Nížiny sú len na severe pozdĺž rieky Sávy a na juhu na dolnom toku Neretvy.

Najväčšie rieky sú Sáva (hraničná) s Vrbasom, Bosna, Drina a Neretva.

Wikipédia: Bosna a Hercegovina – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Názov štátu a územie

Názov Bosna a Hercegovina je názov historický, teda nejde o federáciu Bosny s Hercegovinou. Bosna predstavuje severnú časť krajiny, ktorý pochádza z mena rieky Bosny, na juhu sa zas rozkladá Hercegovina, ktorej názov pochádza z mena prístavu Herceg Novi v dnešnej Čiernej Hore. KESECIOVA

Územie je tvorené dvoma republikami:

Republika srbská (Република Српска) s hlavným mestom Banja Luka;

Federácia Bosny a Hercegoviny (Federacija Bosne i Hercegovine) s hlavným mestom Sarajevo

Wikipédia: Bosna a Hercegovina – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Obyvatelia a jazyk

Obyvatelia Bosny a Hercegoviny (po slovensky sa volajú Bosniaci (v širšom zmysle) alebo Bosňania) sú tvorení troma národmi: Bosniaci (bosnianski Moslimovia) (48 %), Srbi (37,1 %) a Chorváti (14,3 %). Bosnianski Moslimovia a Chorváti žijú najmä v tzv. Federácii Bosny a Hercegoviny a Srbi obývajú Republiku srbskú. Bosna a Hercegovina sa prímerie medzi ľudmi snaží riešiť zjednocovacími opatreniami, príkladmi môže byť jednotné pomenovanie obyvateľov – Bosňania, zmiešané policajné hliadky, spoločná armáda atď. Čo sa jazyka týka, používa sa tu hlavne bosniančina - srbochorvátsky jazyk, chorvátčina a srbčina.

Wikipédia: Bosna a Hercegovina – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0