Belgicko

Vedeli ste?

Kultúrne a jazykovo sa nachádza medzi germánskou a románskou Európou. Rozpráva sa tu dvoma hlavnými rečami: holandsky – niekedy neoficiálne nazývaná flámčina – najmä na severe a francúzsky vo Valónsku. Hlavné mesto Brusel je oficiálne dvojjazyčné, aj keď väčšina jeho obyvateľov hovorí po francúzsky. V krajine je oficiálne používaná aj nemčina malou skupinou obyvateľstva na východe krajiny. Táto jazyková rôznorodosť sa odráža aj v politickom systéme a v histórii. Meno krajiny pochádza z názvu kmeňa Belgov (keltský kmeň) a tiež z názvu rímskej provincie na severe Galie – Belgica.

Wikipédia: Belgicko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Dejiny

Počas posledných dvoch tisícročí bolo územie Belgicka bohaté na demografické, politické a kultúrne zmeny. Prvým dobre zdokumentovaným pohybom ľudí bolo dobytie územia Rímskou republikou počas 1. storočia pred Kr., nasledované v 5. storočí Frankami. Franské osídlenie bolo najhustejšie na severe, kde miestny franský dialekt, z ktorého sa neskôr vyvinula holandčina (flámčina) nahradil ľudovú latinčinu, z ktorej sa neskôr vyvinula francúzština. Roku 925 bolo územie, ktoré predstavuje dnešné Belgicko, rozdelené medzi nemeckú a francúzsku ríšu.

Wikipédia: Belgicko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Politický systém

Belgicko je ľudovou konštitučnou monarchiou a parlamentnou demokraciou, ktorá sa zmenila po 2. svetovej vojne z unitárneho štátu na federáciu. Dvojkomorový parlament sa skladá zo Senátu – horná komora a zo Snemovne reprezentantov – dolná komora. Senát je skôr zložený z priamo zvolených starších politikov a reprezentantov komunít a regiónov, zatiaľ čo do dolnej snemovne volia všetci Belgičania od 18. rokov pomerným systémom. Belgicko je jedna z mála krajín, ktorá má povinnú volebnú účasť, čím má aj jednu z najvyšších volebných účastí na svete.

Wikipédia: Belgicko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Administratívne členenie

Od 90. rokov 20. storočia sa Belgicko delí na 3 jazykové spoločenstvá, 3 regióny, 10 provincií a obce. Na najvyššom stupni tohto usporiadania je federálna vláda, ktorá riadi zahraničné veci, rozvojovú pomoc, obranu, políciu, ekonomické otázky, sociálne veci, energetiku, telekomunikácie a vedecký výskum. Má obmedzené právomoci vo vzdelávaní, kultúre. Federálna vláda kontroluje viac ako 90 percent daní.

Wikipédia: Belgicko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Geografia a podnebie

Belgicko s rozlohou 30 528 km² má tri hlavné zemepisné regióny: pobrežné planiny na severozápade, centrálnu plošinu v strede krajiny a Ardeny na juhovýchode. Pobrežné planiny sú tvorené najmä piesočnými dunami a poldrami. Poldre sú časti krajiny, ktoré ležia pod hladinou mora a sú od neho chránené hrádzami, alebo ďalej vo vnútrozemí poľami, ktoré sú odvodnené kanálmi. Centrálna plošina leží ďalej vo vnútrozemí. Je to rovná, pomaly sa dvíhajúca oblasť s mnohými úrodnými údoliami, zavlažovaná mnohými kanálmi.

Tretí región Arden, je hornatejší ako predchádzajúce.

Wikipédia: Belgicko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Životné prostredie

Environmentálne štúdie dokazujú, že Belgicko patrí v určitých ukazovateľoch medzi najznečistenejšie krajiny na svete. Medzi hlavné príčiny patrí:

Belgicko je hlavná tranzitná krajina v Európskej únii

významná pozícia ťažkého priemyslu, najmä hutníckeho a chemického

Belgicko je položené medzi krajinami, ktoré sami spôsobujú zvyšovanie znečistenia (Nemecké Porúrie, Francúzsko a Holandsko)

Wikipédia: Belgicko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Ekonomika

Husto zaľudnené Belgicko sa nachádza v strede jedného z najpriemyselnejších regiónov sveta.

Belgicko bolo prvou krajinou kontinentálnej Európy, v ktorej sa odohrala priemyselná revolúcia začiatkom 19. storočia. V mestách Liège a Charleroi sa rozvinul banský priemysel a oceliarstvo, ktorý tam prosperoval až do polovice 20. storočia. Ale od roku 1840 bol textilný priemysel vo Flámsku vo viacerých krízach, čo spôsobilo hladomor (1846 – 1850).

Po 2. svetovej vojne sa v Gente a Antverpách začal rýchlo rozvíjať chemický a petrochemický priemysel.

Wikipédia: Belgicko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Doprava

Železničná sieť belgická je rozsiahla. Prvá trať bola sprevádzkovaná už 5. mája 1835: Brusel-Groendreef/Allée verte – Mechelen.

V r. 1870 vlastnilo kráľovstvo 863 km tratí, v súkromnom vlastníctve bolo 2 231 km. V období 1870 – 1882 bola postupne väčšina železníc znárodnená. V r. 1926 vznikla štátna spoločnosť SNCB/NMBS (Nationale Maatschappij der Belgische Spoorwegen alebo Société Nationale des Chemins de Fer Belges, nemýliť si s SNCF). V r. 1958 bola úplná sieť v štátnom vlastníctve. 5. mája 1935 SNCB/NMBS začali s elektrifikáciou na trati Brussel-Noord/Bruxelles-Nord – Antwerpen-Centraal (44 km).

Wikipédia: Belgicko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Demografia

Hustota zaľudnenia je v Belgicku jedna z najvyšších v Európe (342 ľudí na km2). Miesta s najvyššou hustotou obyvateľstva sú okolo Bruselu, Antverpy, Gentu a Leuvenu. Táto aglomerácia sa nazýva aj ako Flámsky diamant. Ďalšími dôležitými sídelnými oblasťami sú Liège, Charleroi, Kortrijk, Bruggy, Hasselt a Namur. Najmenšia hustota obyvateľstva je v Ardenách. V roku 2005 malo Flámsko 6 043 161, Valónsko 3 395 942 a Brusel 1 006 749 obyvateľov.

Až 97,3 % obyvateľov žije v mestách, čo radí krajinu medzi najviac urbanizované na svete.

Najvýznamnejšie mestá sú Brusel (1 006 749), Antverpy (457 749), Gent (230 951), Charleroi (201 373), Liège (185 574) a Brugy (117 351).

Wikipédia: Belgicko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0