Alžírsko

Vedeli ste?

Alžírsko, obývané od praveku, bolo križovatkou mnohých kultúr a civilizácií vrátane Feničanov, Rimanov, Vandalov, byzantských Grékov a Turkov. Jeho moderná identita má korene v stáročiach arabských moslimských migračných vĺn od 7. storočia a následnej arabizácii berberského obyvateľstva. Po striedaní islamských arabských a berberských dynastií medzi ôsmym a pätnástym storočím bolo v roku 1516 zriadené Alžírske regentstvo ako do značnej miery nezávislý tributárny štát Osmanskej ríše, ktorý vládol nad väčšinou dnešného severného územia krajiny.

Wikipédia: Alžírsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Dejiny

V 6. storočí pred Kr. bolo pobrežie Alžírska v rukách Kartágincov. Vo vnútrozemí vtedy žili kmene, ktoré sem prišli z východu. Roku 201 pred Kr. založil Masinissa svoju Numidskú ríšu, ktorá sa rozprestierala až k egyptským hraniciam. Roku 46 pred Kr. obsadili krajinu Rimania a založili tu Numídiu a Mauritániu. Alžírsko sa stalo pre Rím – podobne ako Egypt – zásobárňou obilia.

Po páde rímskeho impéria prišli roku 430 n. l. cez Španielsko do severnej Afriky Vandali a založili tu svoju ríšu. Ich posledného kráľa Gelimera porazili roku 533 byzantské vojská a Alžírsko pripadlo Byzancii.

Wikipédia: Alžírsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Politika

Až do roku 1988 malo Alžírsko vládu jednej strany socialistického typu. Starnúca vládnuca elita začala uplatňovať politiku privatizácie, proti ktorej ostro vystupovali islamskí extrémisti. Armáda im však zabránila prevziať moc. Od roku 1988, najmä však od roku 1992, zavládlo v krajine mohutné násilie, desaťtisíce ľudí zabili teroristi a bezohľadný štátny antiterorizmus.[chýba zdroj]

K výraznému úspechu, ktorý dosiahol vo voľbách roku 1991 Islamský front spásy (FIS), došlo čiastočne v dôsledku reakcie ľudu na hospodárske reformy. Tie sa po prvýkrát zaviedli roku 1988.

Wikipédia: Alžírsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Prírodné podmienky

Na juhu zeme sa rozkladá púšť Sahara s pohorím Hohhar a Tassili, ktoré dosahuje výšku až 3 000 m n. m. Na severe dominujú dva paralelne od východu na západ prebiehajúce horské hrebene Atlasu, oddeľujúce pobrežie Stredozemného mora od Sahary. Medzi Veľkým Atlasom a Malým Atlasom vo výške 700 – 1 200 m n. m. sa rozprestiera Plošina šotov so slanými jazerami. Na 80 % Alžírska sa nenachádza žiadna vegetácia, iba oblasť Kabylia východne od Alžíru je pokrytá súvislým lesným porastom.

Sahara zaberá približne tri štvrtiny rozlohy štátu. Striedajú sa púšte piesočnaté, kamenné a štrkové.

Wikipédia: Alžírsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Ekonomika

Základom alžírskeho hospodárstva je ropa, zemný plyn, fosfáty, polymetalické rudy a ortuť. Ďalšími dôležitými odvetviami sú spracovanie železa a ocele a potravinársky a textilný priemysel. Štvrtina ľudí pôsobí v poľnohospodárstve, ktoré však tvorí len 13 % HDP.

Wikipédia: Alžírsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Obyvateľstvo

Približne 90 % Alžírčanov žije v severnej, pobrežnej oblasti, zvyšok (1,5 milióna ľudí) žije v južných púšťach (prevažne oázach). Približne dve pätiny všetkých obyvateľov je negramotných, pretože deti tu pracujú už od útleho veku a do školy chodia len krátko alebo vôbec.

Najpočetnejšiu skupinu obyvateľov tvoria Arabi a berberské kmene, na alžírskom území vytvárajúce kmeňové združenia (Kabylovia, Mozabitovia a Tuarégovia).

Wikipédia: Alžírsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Kultúra

Nová ústava zakotvila islam ako štátne náboženstvo a arabskú a berberskú národnosť ako základ štátu. Výrazom vidieckych tradícií sú každoročné tzv. datľové slávnosti s tancom a pretekmi tiav.

Literatúra vychádza vo francúzštine, arabčine a v rôznych berberských dialektoch.

Wikipédia: Alžírsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0