Albánsko

Vedeli ste?

Na severozápade susedí s Čiernou Horou, na severovýchode so Srbskom, na východe so Severným Macedónskom, na juhu a juhovýchode s Gréckom a taktiež má námornú hranicu s Talianskom na západe (v Otrantskom prielive). Hranice prechádzajú cez vysoké pohoria a cez veľké jazerá – Skadarské jazero na severe a Ochridské a Prespanské jazero na východe. Pohoria zaberajú väčšinu územia, nížiny necelú tretinu.

V Albánsku dnes žijú približne 3 milióny obyvateľov (odhad z roku 2018). Hlavným a najväčším mestom je Tirana, úradným jazykom je albánčina.

Wikipédia: Albánsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Názov a etymológia

Názov krajiny má antický pôvod, podľa ktorého Albánsko znamená „biela krajina“ (z latinčiny albus – biely), v kontraste k susednej Čiernej Hore. Meno známe z väčšiny európskych jazykov sa pôvodne vzťahovalo na južnú časť krajiny nazývanú Albánia (z ilýrčiny olba – sídlisko, osada). Aj tento názov však z albánskeho slovníka zmizol a už v stredoveku Albánci označovali svoju krajinu ako Arbëria (vyslov „Arberia“).

Súčasné vlastné pomenovanie albánskej krajiny Shqipëria (vyslov „Štiperia“) vzniklo až v neskorších storočiach. Pôvod nových termínov nie je pritom jednoznačne objasnený.

Wikipédia: Albánsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Dejiny

Dejiny Albánska začínajú už tisíce rokov pred naším letopočtom. Najstaršie stopy existencie človeka na území dnešného Albánska siahajú až do praveku. Prvé doklady o osídlení regiónu sa datujú do strednému paleolitu (stredná fáza staršej doby kamennej), ktorý zahŕňal časové obdobie zhruba medzi 100 000 – 30 000 rokmi pred našim letopočtom. Dokumentujú to aj bohaté archeologické nálezy, napr. Xarra pri Sarande. Prudký civilizačný vzostup však zažila prehistorická spoločnosť až v neolite, t. j. v mladšej dobe kamennej (zhruba medzi 6000 – 2100 rokmi pred Kr.). Rozvoj tzv. „neolitickej revolúcie“ sa prejavil prechodom k produktívnemu poľnohospodárstvu.

Wikipédia: Albánsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Politika

Albánsko je dnes unitárnym štátom a parlamentnou republikou s prechodom k demokracii. Základným zákonom Albánskej republiky je ústava. Súčasné znenie ústavy Albánska bolo prijaté parlamentom 28. novembra 1998. Ústavný text zakotvuje základné princípy štátneho zriadenia, suverenitu ľudí, zaručuje základné práva a slobody.

Hlavou štátu je prezident, ktorý má v miestnej politike osobitné postavenie. Prezident je volený nepriamo parlamentom v tajných voľbách na päťročné funkčné obdobie. Vymenovanie prezidenta si vyžaduje trojpätinovú väčšinu všetkých hlasov v parlamente. V súčasnosti zastáva funkciu albánskeho prezidenta Ilir Meta, ktorý sa ujal úradu 24. júla 2017.

Wikipédia: Albánsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Geografia

Albánsko leží v juhozápadnej časti Balkánskeho polostrova. Jeho západné prímorské teritórium v priestore polostrova Karaburun a ostrovov Sazan a Ksamil vlastne oddeľuje Iónske more od Jadranského mora. Albánsko je svojou územnou rozlohou 28 748 km2 (z toho súš 27 400 km2) takmer ako polovica Slovenska. Štát sa rozprestiera zo severu na juh. Má výhodnú a strategicky dôležitú polohu. Maximálna dĺžka albánskeho územia od severu k juhu meria 300 až 340 km. Šírka krajiny od západu k východu je tiež kolísavá, dosahuje od 90 do 148 km.

Wikipédia: Albánsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Príroda

Albánsko má krásnu prírodu s mnohými špecifickým rastlinnými a živočíšnymi druhmi. V posledných rokoch však dochádza k znečisťovaniu životného prostredia, čo má negatívny vplyv na miestne biotopy a prírodné spoločenstvá. Albánci síce začínajú venovať pozornosť čistote a ochrane prírody, ale zatiaľ medzi priority stále patria napr. opravy ciest a budovanie dopravnej infraštruktúry.

Flóra Albánska je jednou z najbohatších zo všetkých balkánskych štátov. Rastie tu cez 3250 druhov rastlín a niekoľko desiatok endemitov, teda druhov, ktoré sa vyskytujú len tu a nikde inde na svete.

Wikipédia: Albánsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Obyvateľstvo

V Albánsku dnes žije menej ako 2,8 milióna obyvateľov, čo je o polovicu menej ako na Slovensku. Hustota zaľudnenia dosahuje 98 obyvateľov na km2. Medzi európskymi štátmi vyniká pôrodnosťou a najvyššími prirodzenými prírastkami. Populácia je národnostne takmer jednotná. Z celkového počtu obyvateľstva je až 95 % etnických Albáncov. Albánci patria medzi najchudobnejších obyvateľov Európy, a preto mnohí mladí ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia. Miestne obyvateľstvo býva tradične rozdeľované do dvoch hlavných etnických skupín – Gegovia (sever Albánska a Kosovo) a Toskovia (juh Albánska).

Wikipédia: Albánsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Tradičná kultúra

Albánci sú pohostinný balkánsky národ, hrdý na svoju kultúru. Majú pestré ľudové zvyky, vrátane hudby a tanca. Piesne často hovoria o ťažkom živote, ktorému ale nechýba úsmev. Sociálne pomery medzi bohatými a chudobnými bývajú veľmi kontrastné. Ale životná úroveň je stále veľmi nízka. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že na horalskom vidieku sa dodnes zachovala neslávne známa obyčaj – krvná pomsta. Ľudové umenie v Albánsku i medzi albánskym obyvateľstvom mimo územia Albánska je stále živé a veľmi rozmanité.

Wikipédia: Albánsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0

Jazyk

Úradným a edukačným jazykom je albánčina. Albánsky jazyk (albán. Gjuha shqipe) je pravdepodobne moderným potomkom starovekej tráko-ilýrčiny a tvorí samostatnú európsku vetvu. Albánčina sa rozdeľuje podľa pôvodu na dve nárečia: severoalbánsky a juhoalbánsky dialekt (gheg a tosk) a patrí medzi gramaticky najzložitejší balkánsky jazyk. Počas svojho vývinu od tráko-ilýrčiny sa do tohto jazyka dostalo mnoho slov z gréčtiny a latinčiny.

Wikipédia: Albánsko – čítať ďalej, CC BY-SA 4.0